Konca vojny sa nedočkala, zomrela na týfus v koncentračnom tábore. Príbeh Anny Frankovej dojíma ľudí aj dnes

Jej meno poznajú ľudia na celom svete najmä vďaka denníku, v ktorom opísala život v úkryte v Amsterdame, kde sa s rodinou a s ďalšími Židmi ukrývala pred nacistami. Len málo kníh má aj po desiatkach rokov takú výpovednú hodnotu a skrýva v sebe taký emocionálny náboj ako denník trinásťročnej Anny Frankovej, od narodenia ktorej uplynulo 12. júna 96 rokov.

Annelies Marie Franková sa narodila 12. júna 1929 vo Frankfurte nad Mohanom do nemeckej židovskej rodiny. Jej otec Otto Frank pracoval ako bankový úradník, matka Edith Frank-Holländer bola ženou v domácnosti. Mala jedného súrodenca, o tri roky staršiu sestru Margot. Rodina žila v relatívne pokojnom prostredí a Otto, ako pragmatický a rozhľadený muž, viedol úspešnú firmu. Annino detstvo bolo spočiatku šťastné, plné hier a priateľstiev.

Dôležité svedectvo nešťastnej doby

Ako informuje oficiálny web o Anne Frankovej, po nástupe Adolfa Hitlera k moci a vzostupe nacistickej strany v Nemecku sa situácia pre Židov rapídne zhoršovala. Rodina Anny Frankovej sa v snahe uniknúť perzekúcii a rastúcemu antisemitizmu rozhodla v roku 1933 utiecť do Amsterdamu. Tu Otto Frank založil spoločnosť Opekta, ktorá sa zaoberala výrobou prísad na džemy. V Holandsku sa Anna s Margot rýchlo adaptovali, navštevovali školu a nadviazali nové priateľstvá.

Ani v Holandsku však pred nacistami neunikli – do krajiny vtrhli 10. mája 1940. Holandsko kapitulovalo o päť dní neskôr a začala sa okupácia. Diskriminácia židovského obyvateľstva a zavádzanie protižidovských zákonov sa aj v Holandsku neustále stupňovali. Židia boli postupne vylučovaní zo spoločenského života: museli nosiť žltú hviezdu, boli im zakázané verejné priestranstvá, nemohli navštevovať nežidovské školy a ich majetok bol konfiškovaný. Tieto opatrenia mali za cieľ izolovať a dehumanizovať židovskú komunitu.

Denník, ktorý zasiahol svet

Na svoje trináste narodeniny – 12. júna 1942 – dostala Anna Franková darček, ktorým bol zošit v červeno-bielom kockovanom obale. Anna sa rozhodla, že si doň bude písať svoj denník. Nazvala ho Kitty, čím mu dodala charakter dôverného priateľa. Až do 1. augusta 1944 v ňom očami dievčatka zaznamenávala hrôzostrašnú realitu, všetko to, čo sa dialo okolo nej. Písala v ňom aj o svojej viere v dobro ľudí a o nádeji na mier, čo je obdivuhodné vzhľadom na okolnosti, v ktorých žila.

V denníku verne zachytila život v úkryte, najmä všetky peripetie medzi jeho múrmi, dusivú atmosféru, zmeny ľudských charakterov. Celý čas v sebe osem obyvateľov skrýše dusilo zlosť, napätie či strach, nikto sa nemohol nahlas smiať alebo plakať. Do denníka, ktorý sa stal mementom krutosti nacistického režimu, pretavila všetky svoje pocity.