Americký prezident Donald Trump vo štvrtok podpísal exekutívny príkaz, ktorým sa odtajnia spisy o atentátoch na bývalého prezidenta USA Johna F. Kennedyho, jeho brata Roberta F. Kennedyho a bojovníka za občianske práva Martina Luthera Kinga Jr. TASR informuje podľa agentúr AP a AFP.
správy od nás budete mať ako prví.
„Množstvo ľudí na toto čaká celé roky, desaťročia,“ povedal Trump reportérom po tom, čo podpísal príslušné nariadenie v Oválnej pracovni Bieleho domu. „Všetko sa ukáže,“ dodal. Národný archív USA v uplynulých rokoch zverejnil desaťtisíce dokumentov týkajúcich sa zavraždenia prezidenta Kennedyho z 22. novembra 1963, ďalšie tisícky však s odvolaním sa na obavy súvisiace s národnou bezpečnosťou neodtajnil, píše AFP.
Archív v čase posledného zverejnenia takýchto dokumentov v decembri 2022 vyhlásil, že na verejnosť sa dostalo 97 percent záznamov týkajúcich sa atentátu na Kennedyho. Odhaduje sa, že celkový rozsah týchto záznamov predstavuje približne päť miliónov strán.
Známy atentát
Warrenova komisia, ktorá vyšetrovala streľbu na vtedy 46-ročného prezidenta USA, dospela k záveru, že atentát zrealizoval bývalý ostrostrelec amerického námorníctva Lee Harvey Oswald, a že konal sám. Oswald bol zastrelený dva dni po atentáte na Kennedyho.
Oficiálne uzatvorenie prípadu však neumlčalo špekulácie, že za vraždou Kennedyho v texaskom Dallase bolo sprisahanie väčšieho rozsahu. Konšpiračným teóriám nahrávalo aj pomalé zverejňovanie príslušných vládnych dokumentov, uvádza AP.
Exprezident USA Joe Biden v decembri 2022 uviedol, že „obmedzené“ množstvo dokumentov naďalej zostane utajené a žiadosť bližšie nešpecifikovaných „agentúr“. O nezverejnenie týchto dokumentov predtým požiadali americká Ústredná spravodajská služba (CIA) a Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI).
Tisícky dokumentov spojených so zavraždením exprezidenta Kennedyho zverejnil Národný archív USA počas prvého Trumpovho funkčného obdobia na poste hlavy štátu (2017 – 2021), on však takisto niektoré nezverejnil z dôvodu obáv o národnú bezpečnosť, uzatvára AFP.
John Fitzgerald Kennedy zomrel 22. novembra 1963 na následky plánovaného streleckého atentátu, za ktorým stál Lee Harvey Oswald. Vražda 35. prezidenta Spojených štátov amerických sa aj po desiatkach rokov právom radí k tým, ktoré výrazne zmenili chod lokálnej aj svetovej politiky.
Oswald strieľal na prezidentskú kolónu. Jedna guľka zasiahla krk prezidenta a podľa vyšetrovacích správ prešla až k stehnu guvernéra Connallyho. Druhý zásah trafil Kennedyho zozadu do hlavy. Vystrašený dav sa rozbehol naprieč ulicami do bezpečia, zatiaľ čo sprievodná kolóna sa snažila rýchlo dostať k nemocnici Parkland. Snaha lekárov však bola už márna.
John F. Kennedy bol jedným z najuznávanejších a najobľúbenejších prezidentov a štátnikov, takže jeho smrť spôsobila smútok na viacerých svetových frontoch. Zároveň sa začali otvárať konšpiračné teórie, ktoré podsúvali rôzne dôvody jeho vraždy, ako napríklad snahu Lyndona B. Johnsona získať prezidentské kreslo. Špekulovalo sa, že za touto objednávkou sa mohli skrývať KGB, Fidel Castro, alebo dokonca americké policajné inštitúcie FBI či CIA.
Zvieratá zhoreli, ruiny lietali vzduchom. Explózia prvej sovietskej atómovky zaskočila aj Američanov
Navštívili sme nádherné historické mestečko, výhľady sme dostali zadarmo. Na deň vám tu stačí 32 eur
Nahlásiť chybu v článku