Slovensko aktuálne zažíva roky plné konsolidácie a ľudia sa pravidelne obávajú toho, s akými ďalšími opatreniami príde vláda a kde si budú musieť opäť priplatiť, poprípade sa im siahne na peniaze. V hre mali byť aj stovky eur na dovolenky, no to sa napokon nekoná.
Vláda totiž momentálne rokuje o opatreniach týkajúcich sa podpory hospodárskeho rastu. Ministerstvo hospodárstva prinieslo 90 opatrení, medzi ktorými boli aj návrhy od zamestnávateľov, a na zozname sa ocitlo aj rušenie rekreačných poukazov. Proti tomu sa už jednoznačne vyjadrili Rudolf Huliak aj SNS.
Dankova hranica
„Pre mňa rekreačné a športové poukazy sú hranicou, pretože ťažko sa rodili,“ uviedol Andrej Danko, ktorého strana za týmto nápadom stojí. „Musíme znižovať dane a sociálne odvody, nech majú ľudia vyššiu čistú mzdu a nech podnikatelia proste majú zmysel pri podnikaní,“ dodal Danko na sociálnej sieti.
Na rekreačné poukazy sa však zrejme napokon siahať nebude. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Erik Tomáš v neďeľu v relácii STVR O 5 minút 12 potvrdil, že Hlas-SD nepodporí návrhy zamestnávateľov na skrátenie obednej prestávky na 15 minút, predĺženie skúšobnej doby z troch na šesť mesiacov, zrušenie rekreačných a športových poukazov.
V prípade ostatných návrhov to ale už také jasné nie je. „Vláda sa bude zaoberať týmito návrhmi v legislatívnej podobe a ešte pred rokovaním vlády bude zvolaná tripartita. Preto nebude zvolaná tento pondelok, utorok, lebo ešte na tejto vláde to nebude v legislatívnej podobe, ale až v nasledujúcom čase,“ povedal minister bez uvedenia termínu. Opatrenia sa podľa neho budú dotýkať investícií, daňovo-odvodového zaťaženia, energií, trhu práce a podnikania.
Ďalší balík opatrení, ktorý už bude mať vplyv na verejné financie, by mala vláda podľa Fica predložiť súbežne s návrhom štátneho rozpočtu pravdepodobne na konci septembra. Ani v tomto prípade by opatrenia nemali mať vplyv na sociálny štandard obyvateľov. Peniaze na podporu ekonomiky chce Fico hľadať v iných oblastiach.
Čo si myslí odborník
Na tému potenciálneho rušenia rekreačných poukazov a na opatrenia vlády sme sa opýtali ekonóma Mariána Kočiša zo Slovenskej sporiteľne. Podľa neho by sme od tohto balíka opatrení nemali mať veľké očakávania
„Ak má ísť o opatrenia bez zásadného vplyvu na rozpočet a bez zásahu do sociálneho štandardu, nemožno zatiaľ očakávať veľké reformy typu znižovania daní, odvodov alebo rušenia transakčnej dane. Zároveň nemožno očakávať ani zásadné investície, ktoré by mali na štátny rozpočet negatívny dosah v krátkom horizonte, ale pozitívny v strednom až dlhom horizonte. Skôr teda nakoniec pôjde o technický a regulačný balík – menej byrokracie pre firmy či zjednodušenie niektorých povinností alebo povoľovaní,“ povedal Kočiš.
Takýto balík má preto podľa neho obmedzený účinok. „Slovenskú ekonomiku dnes netrápi iba zbytočná byrokracia, ale aj dynamický rast nákladov práce, vysoké ceny energií, neistota v daniach, chýbajúca dlhodobá vízia a teda v konečnom dôsledku najmä slabšia konkurencieschopnosť. Pozitívne je, že sa hovorí o raste a podnikateľskom prostredí,“ dodal.
Situácia okolo rekreačných a športových poukazov je podľa neho komplexná, „keďže vytvárajú obrat v domácom cestovnom ruchu a časť z toho sa štátu vracia napr. cez DPH.“ „Zrušenie poukazov by pomohlo najmä zamestnávateľom, lebo by im klesli náklady a administratíva. Na druhej strane by to zasiahlo domácnosti a domáci cestovný ruch, ktorý už do svojich cien rekreačné poukazy zapracoval,“ doplnil.
Práve preto podľa neho nejde o priame prorastové opatrenia, ale skôr o posun nákladov: menej zaplatia firmy, viac zaplatia domácnosti, a časť domáceho turizmu môže prísť o dopyt. „Riešením by mohlo byť poukazy zjednodušiť, lepšie zacieliť alebo z nich urobiť flexibilnejší benefit,“ dodal Kočiš.
Najhoršie by však v prípade rušenia rekreačných poukazov skončili, ako inak, samotné domácnosti, pre ktoré by išlo o ďalšie zníženie životnej úrovne. „Rekreačné poukazy majú ekonomické plusy aj mínusy. Plusom je, že podporujú domáci cestovný ruch a časť rodín motivujú míňať peniaze na Slovensku. Mínusom je, že ide o povinný náklad pre väčších zamestnávateľov a nie je to ani úplne efektívny nástroj,“ hovorí Kočiš.
Upozornil však, že niekto to vždy platí. „Čerpajú ho najmä ľudia, ktorí majú stabilné zamestnanie, nie nevyhnutne tí, ktorí podporu najviac potrebujú. Nie sú to teda peniaze zadarmo. Niekto ich vždy platí – v tomto prípade najmä zamestnávateľ. Tým sa mu prirodzene znižuje priestor na investície, tvorbu rezerv alebo flexibilnejšie zvyšovanie univerzálnejších miezd,“ uzavrel odborník.
Rušenie by nedávalo zmysel
Interez s otázkami oslovil aj Asociáciu hotelov a reštaurácií Slovenska, no konkrétnej odpovede a čísel o využívaní týchto poukazov a počte návštevníkov sme sa nedočkali.
„Rekreačné poukazy, resp. príspevok na rekreáciu je nástrojom podpory domáceho cestovného ruchu. Ide predovšetkým o podporu spotreby v našej ekonomike a je potrebné zdôrazniť, že takouto podporou spotreby nemajú benefit len ubytovacie či stravovacie zariadenia. Prenocovania podporené takouto formou podporujú aj sekundárnu spotrebu, ktorú predstavujú doplnkové služby, návštevy akvaparkov, kúpalísk, múzeí, historických či prírodných pamiatok,“ povedal pre interez prezident AHRS Marek Harbuľák.
Rušenie by ale podľa neho nedávalo zmysel. „Z pohľadu zamestnávateľa ide o benefit, ktorý je do výšky 500 eur oslobodený od odvodov a daní, čo je v porovnaní s inými druhmi benefitov výhodou. Rušenie tohto benefitu ako celku z nášho pohľadu nedáva zmysel. Štát tento nástroj nestojí nič, naopak, nabáda zamestnancov k tráveniu voľného času a dovoleniek doma, čím dochádza k podpore spotreby a vyššiemu odvodu spotrebných a iných daní,“ dodal.
Pomáha to?
Aj napriek snahám vlády však prestížna medzinárodná agentúra Fitch Ratings potvrdila Slovenskej republike rating na nezmenenej úrovni A- so stabilným výhľadom. Podľa premiéra Fica vo svojom odôvodnení uznala význam a efektívnosť konsolidácie verejných financií.
„Konsolidáciou sa nám podarilo znížiť deficit v roku 2024, aj v roku 2025, a to pod plánovanú úroveň,“ skonštatoval. Za dobrú správu pre finančnú dôveryhodnosť Slovenska považuje Fico i predaj štátnych dlhopisov za 700 miliónov švajčiarskych frankov zahraničným investorom.
Napríklad také opozičné KDH to však vidí inak a odmieta snahu ministra financií Ladislava Kamenického a premiéra Roberta Fica (obidvaja Smer-SD) prezentovať potvrdenie ratingu ako úspech vlády. Agentúra podľa strany jasne uvádza, že rating krajiny je udržiavaný najmä vďaka členstvu Slovenska v Európskej únii (EÚ) a v eurozóne. Zároveň upozorňuje na rastúci štátny dlh, slabý ekonomický rast, vysokú infláciu a zhoršovanie vzťahov s EÚ.
Samotný rekreačný poukaz poskytuje zamestnávateľ vo výške 55 % oprávnených výdavkov na pobyt, maximálne však 275 eur za celý rok. Zamestnanec má právo požiadať o tento poukaz vo svojej firme, kde musí pracovať viac ako 49 ľudí. Podmienkou je, že zamestnanec vo firme pracuje najmenej dva roky a prenocovanie trvá minimálne dve noci. Pre zamestnávateľov s menším počtom zamestnancov je poskytovanie príspevku dobrovoľné.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku