Svetové oceány sú najteplejšie od začiatku meraní v roku 1979. Denná globálna priemerná teplota povrchu mora (SST) dosiahla počas uplynulej soboty historicky najvyššiu zaznamenanú hodnotu, oznámila v pondelok v Bonne Služba monitorovania zmeny klímy programu Copernicus (C3S) Európskej únie.
správy od nás budete mať ako prví.
Rekord padol 22. augusta pri teplote 21,1 stupňa, čím bolo prekonané predchádzajúce maximum 21,09 stupňa z marca 2024. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
„Tento rekord je ďalším jasným dôkazom toho, že oceány čelia čoraz väčšiemu tlaku,“ uviedla Samantha Burgessová, zástupkyňa riaditeľa C3S. S neustálym rastom teploty morí stúpajú aj riziká, ktorým sú vystavené ekosystémy a pobrežné komunity. „Dôsledky sú už viditeľné: Počet dní s morskou vlnou horúčav sa na celom svete od začiatku 90. rokov viac ako strojnásobil,“ dodala.
Väčšia šanca na extrémne prejavy počasia
Podľa služby EÚ pre monitorovanie zmeny klímy vyššie teploty mora zvýšili riziko extrémnych prejavov počasia. Teplejší oceán uvoľňuje do atmosféry viac tepla a vlhkosti, čo môže viesť k výdatnejším zrážkam a potenciálne intenzívnejším búrkam. Navyše, teplejší oceán pohlcuje z atmosféry menej účinne oxid uhličitý, čím môže oslabiť jeden z kľúčových prírodných mechanizmov planéty, ktoré zmierňujú dôsledky zmeny klímy, poznamenala C3S.
Copernicus pritom začiatkom augusta ukázal aj ďalší alarmujúci údaj. Západná Európa zaznamenala v roku 2026 najteplejší jún a júl od začiatku meraní. Európa je podľa služby Copernicus najrýchlejšie sa otepľujúcim kontinentom na svete. Prvé dva mesiace tohtoročného leta sa niesli v znamení po sebe idúcich vĺn horúčav, teplotných rekordov a výrazného nedostatku zrážok.
Priemerná teplota v západnej Európe za jún a júl dosiahla 21,62 stupňa Celzia, čím bol prekonaný rekord z roku 2022. Je to o 2,79 stupňa Celzia viac ako dlhodobý júnový priemer v období rokov 1991 – 2020. Priemerná júlová teplota v Európe dosiahla 20,49 stupňa Celzia, takže išlo o jedenásty najteplejší siedmy mesiac roka od začiatku meraní. V globálnom meradle bol – spolu s rokom 2024 – druhým najteplejším s priemernou teplotou približne 16,9 stupňa Celzia. Rekordným zostáva júl 2023 s priemernou teplotou 16,95 stupňa Celzia.
Nižšia vlhkosť
Úroveň pôdnej vlhkosti bola v júli 2026 výrazne nižšia než v júli 2022, keď západnú Európu zasiahlo posledné veľké sucho. „Je to jasný príklad toho, ako klimatická zmena zintenzívňuje extrémne horúčavy a ako sa horúčavy a sucho navzájom posilňujú,“ uviedla Samantha Burgessová z Európskeho centra pre strednodobé predpovede počasia (ECMWF) , ktoré službu Copernicus prevádzkuje.
Veľké sucho postihlo v júli Francúzsko, Španielsko, Rakúsko, Maďarsko, ale aj Britániu, Írsko a časť Islandu. Prietoky riek boli nezvyčajne nízke, pričom obzvlášť postihnuté boli Seina, Rýn a Dunaj. Mimoriadne teplé a suché počasie vytvorilo priaznivé podmienky pre požiare. Hasiči vo Francúzsku a Španielsku bojovali s najhoršími požiarmi v novodobých dejinách, no ničivé požiare zasiahli i ďalšie európske krajiny, ako aj severozápad USA a Kanadu.
Podľa C3S boli povrchové vody svetových oceánov v júli druhý mesiac po sebe rekordne teplé. Priemerná globálna teplota morskej hladiny bola 20,96 stupňa Celzia, čím bol prekonaný rekord 20,89 stupňa z roku 2023. Mimoriadne teplé sú časti Stredozemného mora a Atlantického oceánu, pričom hlavným faktorom je pravdepodobne silnejúci jav El Niño, ktorý sa formuje v Tichom oceáne a môže ovplyvniť počasie po celom svete.
Oceány absorbujú väčšinu prebytočného tepla spôsobeného emisiami CO2 a zohrávajú kľúčovú úlohu pri regulácii klímy. Vyššie teploty morí môžu viesť k silnejším búrkam, extrémnym zrážkam či blednutiu koralov.
Nahlásiť chybu v článku