Od slobodného Iránu k odporným verejným popravám: 47 rokov krvavého režimu sa možno v týchto dňoch končí

Irán zažíva najvážnejšiu vlnu nepokojov za posledné roky. To, čo sa spočiatku začalo ako protest proti ekonomickému úpadku a rastúcim životným nákladom, sa postupne mení na otvorenú výzvu voči samotným základom islamskej republiky. Iránci už neprotestujú pre ekonomiku. Protestujú proti režimu radikálneho islamu.

Pochopiť to, čo sa deje v Iráne, nie je ľahké. Vyžaduje si to prestať vnímať svet jednoduchou optikou a pozrieť sa skutočne na príčiny toho, prečo sa dostala táto krajina, kedysi staroveká Perzská ríša, do stavu, v akom je teraz.

Irán pred rokom 1979: moderný štát so silným vplyvom Západu

Pred islamskou revolúciou bol Irán úplne inou krajinou, než akú poznáme dnes. Vládol v nej šach Mohammad Rezá Pahlaví, autoritársky, no sekulárny panovník, ktorý sa snažil modernizovať krajinu po vzore Západu. Irán mal úzke vzťahy so Spojenými štátmi a s Európou, ženy mohli študovať a pracovať, nebolo povinné nosiť šatky a veľké mestá pôsobili skôr ako moderné metropoly než ako náboženské centrá.

Iran and the Iranian people before the Islamic state took over.#IranRevolution2026 pic.twitter.com/QuZmgEwfUO

— CryptoBudhha ❤️ $DOG (@CryptoBudhha) January 11, 2026

V súčasnom režime je podľa islamského zákona stále povinné nosenie hidžábu na verejnosti. Pred rokom 1979 to však bolo inak. V určitom období režim dokonca podľa portálu The week doslova prikazoval, že ženy nesmú chodiť zahalené.

Modernizácia však mala aj temnú stránku. Šachov režim bol represívny, politická opozícia bola potláčaná a obávaná tajná polícia SAVAK sa preslávila mučením a sledovaním odporcov.

Zisky z ropy sa koncentrovali v rukách elít a bežní Iránci mali pocit, že krajina síce bohatne, no oni z toho nič nemajú. Stav vtedajšej ekonomiky ilustruje aj múzeum zamerané na túto tému, nachádzajúce sa v Albánsku.

Revolúcia 1979: sľub slobody, ktorý sa zmenil na teokraciu

V roku 1979 vypukla islamská revolúcia, ktorú viedol ajatolláh Rúholláh Chomejní. Milióny Iráncov vyšli do ulíc s víziou spravodlivejšej spoločnosti, konca diktatúry a nezávislosti od zahraničných mocností. Šach utiekol do exilu a monarchia sa zrútila.

To, čo nasledovalo, však nebola demokracia, akú si mnohí predstavovali. Nový režim vytvoril islamskú republiku, v ktorej má konečné slovo duchovný vodca. Náboženstvo sa stalo základom štátnej moci, politická opozícia bola opäť potlačená a sloboda jednotlivca podriadená ideológii.

Po revolúcii bol zavedený aj islamský trestný zákonník, ktorý vychádza zo šaríe (islamského práva). To znamená bičovanie, odťatie končatín aj napríklad trest smrti za „urážku islamu“.

Mnohí Iránci si časom uvedomili, že vymenili jednu formu autoritárstva za inú – tentoraz náboženskú a v mnohých ohľadoch omnoho horšiu. Režim dokonca popravoval aj ľudí, ktorí sa priamo podieľali na revolúcii.

Od revolúcie prešiel Irán viacerými krízami. Vyčerpávajúcou vojnou s Irakom v 80. rokoch, medzinárodnou izoláciou, sankciami a opakovanými vnútornými nepokojmi. Protesty sa pravidelne vracali v roku 1999, 2009, 2017, 2019 či počas vzniku hnutia „Woman, Life, Freedom“ po smrti Mahsy Aminiovej v roku 2022.