Šéfka zahraničnej politiky Európskej únie Kaja Kallasová v utorok potvrdila, že Slovensko naďalej blokuje prijatie 18. balíka sankcií proti Rusku. Uviedla to na tlačovej konferencii po zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli. Rokovania budú pokračovať v stredu, informuje TASR.
„Som naozaj smutná, že sme dnes nedosiahli dohodu. Musím povedať, že sme boli naozaj blízko k tomu, aby sme Slovensko uistili. Komisia im poskytla všetko, čo požadovali. Teraz je loptička na strane Slovenska a túto dohodu musíme dotiahnuť. Už to trvá dva mesiace,“ vyhlásila Kallasová.
Zároveň zdôraznila, že sankcie sú nevyhnutné na to, aby sa Rusku odobrali prostriedky na pokračovanie vojny na Ukrajine. V súvislosti s aktuálnou situáciou upozornila, že ruské bombardovanie dosiahlo rekordné úrovne a Moskva čoraz častejšie používa zakázané chemické zbrane. „Všetko toto ukazuje, že Rusko nemá záujem o mier,“ skonštatovala.
„Je dôležité, aby sme teraz podnikli rozhodné kroky, ktoré zabezpečia, že Rusko bude pod tlakom a Ukrajina bude mať veľmi silnú vyjednávaciu pozíciu. Len tak bude na konci dňa možné dosiahnuť spravodlivú dohodu,“ poznamenala.
Slovensko požiadalo o odklad hlasovania
Slovenský premiér Robert Fico už predtým oznámil, že zástupca Slovenskej republiky dostal pokyn, aby v utorok požiadal o odklad hlasovania o 18. sankčnom balíku proti Rusku. Bratislava jeho prijatie podmieňuje vyriešením výhrad voči samostatnému návrhu Únie na úplné ukončenie dovozu ruského zemného plynu do členských štátov od 1. januára 2028.
V tejto súvislosti zaslala Európska komisia Slovensku list s ponukou garancií. Premiér Fico však v utorok vyhlásil, že podľa relevantných politických strán na Slovensku sú tieto záruky nedostatočné. Za najlepšie riešenie aktuálnej situácie označil udelenie výnimky, ktorá by krajine umožnila naplniť platný kontrakt s ruskou spoločnosťou Gazprom až do roku 2034. Tento návrh však Komisia podľa neho odmieta.
V poradí 18. súbor sankcií voči Rusku za jeho inváziu na Ukrajinu predstavila Európska komisia 10. júna, podľa nej má postihnúť príjmy Moskvy z energetiky a vojenského komplexu. Takisto sa v ňom navrhuje zníženie cenového stropu na ruskú ropu a zákaz obchodovania so spoločnosťami prevádzkujúcimi plynovody Nord Stream 1 a 2 a s bankami, ktoré sa podieľajú na obchádzaní sankcií.
Nahlásiť chybu v článku