Prvé moderné pokusy s plastickou chirurgiou môžu dnes znieť strašidelne, no pre medicínu, ale aj samotných pacientov, ktorých sa týkali, mali obrovský význam. Rozmach plastickej chirurgie, ktorá sa približuje tej súčasnej, začal počas 1. svetovej vojny. Stál za ním chirurg Sir Harold Gillies, ktorý sa nechcel iba nečinne prizerať na mužov so znetvorenými tvárami, ale rozhodol sa im pomôcť.
V článku sa dozviete aj:
- ako sa Harold Gillies dostal k pokusom s plastickou chirurgiou;
- v akom stave boli pacienti, ktorí ku nemu prichádzali;
- akým spôsobom sa snažil rekonštruovať ich znetvorené tváre;
- ako vykonal jednu z prvých moderných plastických operácií;
- čím sa podieľal na jednej z prvých zmien pohlavia;
- čo má spoločné s prvou faloplastikou;
- aké zásluhy sa mu pripisujú.
Vojna znetvorila ľudské tváre
Harold Delf Gillies sa narodil 17. júna 1882 na Novom Zélande, uvádza Te Ara: The Encyclopedia of New Zealand. Dnes sa o ňom nehovorí inak ako o „otcovi modernej plastickej chirurgie“. Nielenže vynašiel množstvo nových chirurgických postupov, ale mnohé z nich sú veľmi dôležité ešte aj pre dnešnú medicínu.
Bol nadaný na šport, hudbu, napokon sa ale vydal lekárskou cestou. Študoval medicínu na Gonville and Caius College na Cambridgeskej univerzite. Následne si v roku 1910 zvolil chirurgickú špecializáciu zameranú na nos, uši a krk. V tom čase ešte ani netušil, aké hrôzy prinesie prvá svetová vojna a ľudí so zraneniami tváre, ktorí ho budú potrebovať, začne pribúdať.
National Army Museum vysvetľuje, že v roku 1915, v období prvej svetovej vojny, sa Gillies dostal Francúzska, kde na vlastné oči videl, ako vojna a zbrane, ktoré sa počas nej používali, dokázali znetvoriť ľudské tváre. V tej dobe neexistovala plastická chirurgia, akú poznáme dnes. Aj preto si mnoho mužov okrem iného odnieslo aj doživotne zmenený vzhľad či ďalšie nepríjemné následky.
Založil nemocnicu, ktorá sa špecializovala na poranenia tváre
So zohaveným vzhľadom sa mnohí hanbili vrátiť domov a rovnako ich obmedzoval aj pri bežnom fungovaní. Podľa informácií webu The Yeo Society sa do Gilliesových rúk dostávali pacienti, ktorí nedokázali jesť, piť, ale ani rozprávať, či zostali slepí alebo hluchí. Harold Gillies sa rozhodol týmto ľuďom pomôcť a pokúsiť sa ich dostať späť do života.
Keď sa vrátil do Anglicka, začal sa špecializovať na poranenia tváre. Na Cambridgeskej univerzite zriadil špeciálne oddelenie, kde takýchto pacientov sám prijímal. Gilliesov nápad mal taký úspech, až viedol k vybudovaniu celej nemocnice, ktorá sa zaoberala „opravou“ poranení tváre. V roku 1917 tak vznikla The Queen’s Hospital. Výnimočnou nebola iba v Anglicku, ale stala sa prvou svojho druhu na celom svete.
Aby ale dokázal mužom poznačeným vojnou pomôcť, najprv musel prísť na to, ako. Začal sa zaujímať o takzvaný kožný štep, s ktorým už mali chirurgovia isté skúsenosti. Ako vysvetľuje portál Lekár, tento pojem označuje chirurgický zákrok, pri ktorom je použitá zdravá koža na pokrytie postihnutej oblasti.
Na tvár mu prišil živú masku
Pod Gilliesove ruky sa dostal aj anglický námorník Walter Yeo, ktorého prípad patrí medzi najznámejšie z tohto obdobia, píše All That’s Interesting. Walter prišiel v bitke počas prvej svetovej vojny o obe očné viečka. Jeho poranenie bolo vážne a Gillies v roku 1917 vykonal jednu z prvých plastických operácií vôbec.
Základom metódy, ktorú použil, bolo odrezanie niekoľkých zdravých a nepoškodených kusov kože z Walterovho hrudníka. Kožu však neoddelil úplne, ale prišil ju na poškodenú časť tváre tak, aby bol jej druhý koniec stále spojený s hrudníkom. Zabezpečil tak, že do kože naďalej prúdila krv. Je nutné podotknúť, že pri týchto chirurgických zákrokoch hrozilo veľké riziko vzniku infekcií a neexistovali antibiotiká, ktoré by ju dokázali potlačiť. Neblahým následkom bola aj hnisajúca infekcia.
Nie všetky operácie boli úspešné
Te Ara uvádza, že do konca prvej svetovej vojny sa do Gilliesových rúk dostalo približne 11-tisíc pacientov. Iné zdroje, napríklad The Yeo Society, zas spomínajú 11-tisíc operácií na viac ako 5-tisíc mužoch.
Nie všetci ale boli s výsledkom spokojní ako spomínaný Walter Yeo a aj keď sa im Gillies snažil pomôcť, báli sa vystaviť očiam verejnosti.
Vo svojej práci pokračoval aj po prvej svetovej vojne
Gilliesove zásluhy pre rozvoj medicíny sú však neprehliadnuteľné a týmto ani zďaleka nekončili. V roku 1930 bol za ne dokonca pasový za rytiera.
Aktívnym vo svojej práci bol aj počas druhej svetovej vojny a učilo sa od neho množstvo lekárov.
Jedna z prvých operácií zmeny pohlavia
Ešte pred koncom vojny Gilliesa kontaktoval Laurence Michael Dillon, ktorý chcel, aby mu pomohol pri jeho zmene pohlavia zo ženy na muža, uvádza článok univerzity Univesity of Aberdeen. V tom čase užíval testosterón a absolvoval mastektómiu, teda zákrok na odstránenie mliečnej žľazy.
Gillies prisľúbil, že mu pomôže, ale Dillona upozornil na to, že to môže trvať, pretože pomáha pacientom postihnutým vojnou. Pre lepšiu predstavu, ľudí, ktorí sa rozhodli vyhľadať jeho pomoc bolo toľko, že operoval aj 20 hodín denne.
Po skončení druhej svetovej vojny, v roku 1945, svoje slová Gillies dodržal a pre Dillona naplánoval celkovo 13 operácií. Mal ich absolvovať v priebehu štyroch rokov. Počas nich podstúpil ako prvý vôbec faloplastiku – teda rekonštrukciu penisu. Gillies sa stal priekopníkom aj v tomto smere.
National Army Museum uvádza, že Harold Gillies stál aj za vznikom konceptu estetickej chirurgie, ktorá sa dnes teší obľube.
Sir Harold Gillies zomrel 10. septembra 1960. Brazílsky žurnál plastickej chirurgie vysvetľuje, že jeho smrť bola náhla a spôsobená ochorením srdca.
Nahlásiť chybu v článku