Strana Roberta Fica v prieskumoch naďalej klesá. Smer-SD v priebehu troch mesiacov stratil asi dva percentuálne body. Kým v marci sa v prieskumoch pohyboval na úrovni asi 21,6 %, dnes má podľa prieskumnej agentúry AKO 19,3 %. Vo voľbách v roku 2023 sa Smer dostal do parlamentu z prvého miesta s 22,95 % hlasov. Dnes takúto podporu ukazujú prieskumy pre Progresívne Slovensko (PS).
Podľa politológa Radoslava Štefančíka má pokles preferencií Smeru-SD jednoduché vysvetlenie. „Smer spravidla končí oslabený po období vo vláde a je to tak aj teraz. A je to jednoduché. Voliči pripisujú dôvody za mnohé problémy vládnucim stranám, hoci tie sa všemožne snažia hľadať vinníkov niekde inde,“ vysvetlil v rozhovore pre interez.
Aká je voličská základňa Smeru-SD?
Na túto otázku by vedeli najlepšie odpovedať tí, ktorí organizujú rôzne prieskumy verejnej mienky. Ale všeobecne platí, že ide väčšinou o starších ľudí odkázaných na sociálnu pomoc štátu, napríklad na dôchodok, nepracujúcich, žijúcich v menších sídlach a s nižším vzdelaním.
Posledné prieskumy dlhodobo ukazujú PS na prvom mieste, Smeru klesajú preferencie. Prečo?
Pretože je vo vláde. Vždy to tak bolo. Smer spravidla končí oslabený po období vo vláde a je to tak aj teraz.
A je to jednoduché. Voliči pripisujú dôvody za mnohé problémy vládnucim stranám, hoci tie sa všemožne snažia hľadať vinníkov niekde inde.
Prestali zaberať karafiáty a chlebíčky? Čo to prekričalo?
Nezaberajú. Ľudia si všímajú, koľko mali v peňaženke na začiatku volebného obdobia a koľko majú teraz. A v súčasnosti majú zrejme väčší prievan v peňaženke, než to bolo za Matoviča. K tomu sa nevyhnú rôznym škandálom, ako napríklad haciende z európskych peňazí a problém je na stole.
Pohla teda s preferenciami najmä konsolidácia? Môže ich ovplyvniť aj ďalšia, ktorú vláda avizuje?
Ľudia si skutočne všímajú, že sľub o lacných potravinách sa nedostavil. A rovnako si všímajú, že niektorí ľudia napojení na vládnu koalíciu sa majú dobre, zatiaľ čo zvyšok republiky plače od biedy. Vidia, že namiesto zlepšovania životnej úrovne sa im tá ich pomaly zhoršuje.
Kolabuje zdravotníctvo, školstvo prešľapuje na mieste, padajú mosty i omietka v nemocniciach. Pritom si politici zvyšujú mzdy, schvaľujú doživotné renty, či amnestie. Ľudia akoby začali šípiť, že táto vláda na nich zvysoka kašle.
Všímajú si voliči Smeru-SD kauzy? Odradia ich od voľby tejto strany?
Nemyslím si. Nefunguje to, ja som dokonca presvedčený, že im ich voliči dokonca doprajú. Len musia mať pocit, že niečo sa ujde aj im.
Ak sa im neujde, budú kritizovať aj Fica. Lenže ani ten Fico nemôže zlikvidovať verejné financie. Doteraz vládol v dobrých časoch, lenže v tomto volebnom období musí ukázať aj nejaký výsledok. Problém je v tom, že má doteraz najhoršiu vládu plnú rôznych babrákov, amatérov, či šarlatánov.
Existuje pre voličov Smeru vhodná alternatíva, ktorá cieli na rovnakú skupinu?
Smer je národno-konzervatívna populistická strana a k nej je najbližšie Republika. Dokonca keď si vedľa seba napíšete niektoré výroky Mazureka a Blahu, nebudete vedieť, ktorý z nich je od ktorého autora.
Tieto strany majú podobnú rétoriku, sú rovnako radikálni vo vyjadreniach. Netreba zabúdať, že Robert Fico sa po vzniku Hlasu zámerne začal orientovať na radikálnejšieho voliča, čo nakoniec vyústilo v to, že sa Republika nedostala v ostatných parlamentných voľbách do NR SR. Teraz môže byť časť voličov Smeru sklamaná a vracia sa sympatiami späť k Republike.
Znamená to, že môžeme časť voličov Smeru považovať za radikalizovaných?
Určite áno, ale povedal by som, že mnohé strany, aj z demokratického stredu, majú časť voličov, ktorí sú zradikalizovaní.
Prečo majú politici, respektíve ministri strany takú nízku dôveru? Je to len problém tejto vlády alebo je to na Slovensku bežný jav?
Pretože ľuďom sa nezvyšuje životná úroveň, táto republika upadá, bežne sa tu diskutuje, že je lepšie emigrovať, nehovoriac o tom, že by nás niektorí naši politici nechali napospas Rusom.
Ovplyvňuje voličov zahraničná politika prezentovaná Smerom-SD alebo Republikou? Napríklad aj podpora Ruska či skloňovanie vystúpenia z NATO či EÚ?
Smeru a Republiky asi nie. Ale ich proruská politika môže mobilizovať voličov opozičných strán. Dokonca nemožno vylúčiť predpoklad, že proruská politika vládnej koalície motivuje voličov Hlasu k sympatiám proeurópskych opozičných strán.
Čo sa deje s celkovou „obľúbenosťou” koalície?
Padá dole, ale nie vďaka Smeru, ale najmä pre babrácku politiku SNS a Hlasu. Tieto dve strany upadajú a potom upadá celá vládna koalícia.
Aká je pravdepodobnosť vytvorenia koalície Smer-SD a Republika po ďalších parlamentných voľbách?
Myslím si, že to bude základ budúcej koalície, ktorá bude následne vyjednávať o ďalšom – treťom partnerovi. Ak sa Hlas dostane do parlamentu, nemožno vylúčiť, že Smer, Republika a Hlas budú najväčší kandidáti na vládne strany.
Poškodila strana Smer situáciu v kultúre?
Smer nie, povedal by som, že Smer má rozhodnutia v oblasti kultúry podchytené prieskumami verejnej mienky a iba reaguje na to, čo chce volič. Inak by neinvestovali také šialené peniaze do osláv Cyrila a Metoda.
Má Robert Fico nástupcu?
Nemá. Je to strana jedného človeka, jednej tváre, jedného mena. Je možné, že raz predsedu vymenia, ale strana následne začne rýchlejšie upadať ako teraz.
Povedal by som, že ju čaká osud HZDS po odchode Vladimíra Mečiara alebo SDKÚ po odchode Mikuláša Dzurindu. Ale to je na Slovensku úplne bežné.
Môžeme ešte očakávať nárast preferencií? Bol by terajší premiér ešte schopný zložiť jednofarebnú vládu?
Jednofarebnú asi už nie, ale Smer sa už svojho času pohyboval na úrovni pod 10 percent a nakoniec vyhral voľby. Nezabúdajme, že sú teraz pri moci a vo volebnom roku pôjde veľa peňazí do rôznych kategórií sociálnej podpory, čím sa budú snažiť kúpiť si voliča.
Čo ak by boli voľby v júni?
V júni by voľby vyhralo PS. Podľa AKO by hnutie volilo 22,5 % respondentov. Smeru by svoj hlas odovzdalo 19,3 % opýtaných. Na treťom mieste by bol Hlas-SD s 12,1 % voličov, nasledovala by Republika s 8,1%.
Do Národnej rady Slovenskej republiky by sa dostalo aj hnutie Slovensko (8 %), Sloboda a Solidarita (7,3 %) a Kresťanskodemokratické hnutie (6,9 %). Slovenská národná strana by skončila mimo so 4,1 % hlasov.
Nahlásiť chybu v článku