Od turbín k panike: Prečo veríme mýtom o veterných elektrárňach a čo hovoria dáta

Dezinformačnú scénu obohatila nová horúca téma – výstavba veterných elektrární. Slovensko sa plánuje týmto smerom rozvíjať, no nájdu sa ľudia, ktorí o téme šíria poriadne dezinformácie. 

Ministerstvo životného prostredia začiatkom apríla predstavilo svoje vízie v oblasti veterných parkov. Zverejnilo návrh s názvom Metodika pre rozvoj veternej energetiky v SR, ktorý počíta najmä s prípravou akceleračných zón vhodných na rozvoj veternej energie.

Odvtedy sa spustila lavína výziev na zastavenie plánov a upozornení na škodlivé účinky veterných turbín. Odborníci však upozorňujú, že ide o dezinformácie.

Zaostávame za zvyškom Európy

Veterná energia ako jeden zo zdrojov obnoviteľnej energie sa zaraďuje medzi tie výhodnejšie. Pri jej prevádzke na tvorbu elektriny sa neprodukujú emisie CO2 a netvorí sa žiaden odpad, a preto sa označuje ako „čistá“ či „zelená“ energia.

Rovnako sa tým znižujú aj náklady na prevádzku oproti ostatným formám tvorby energie.

V neposlednom rade výhody prináležia aj regiónom či samotným obciam, ktoré môžu ťažiť z umiestnenia veterných turbín na ich území, a to vďaka financiám od investorov.

Aj napriek tomu v oblasti veternej energie výrazne zaostávame. Na Slovensku doteraz máme iba 5 veterných turbín – štyri vo veternom parku v obci Cerová a jednu v Myjave na Ostrom vrchu.

Desiatky rokov neboli postavené žiadne ďalšie, čím oproti susediacemu Rakúsku výrazne zaostávame. Práve tam môžete vidieť veterné turbíny na každom kroku. Najväčším problémom sú zložité povoľovacie procesy, ktoré investorom bránia v rozbehnutí projektov. Na takéto elektrárne sú u nás vhodné len niektoré časti územia, nie všade je totiž veternosť dostatočná. Aj tieto faktory investorov odrádzali.