Neďaleko Veľkých pyramíd v Gíze v sobotu večer slávnostne otvorili Veľké egyptské múzeum (GEM). Dlho očakávaný výstavný priestor je najväčším múzeom na svete venovaným jedinej civilizácii, starovekému Egyptu, a krajina si od neho sľubuje posilnenie cestovného ruchu i ekonomiky.
správy od nás budete mať ako prví.
„Dnes, keď spolu oslavujeme otvorenie Veľkého egyptského múzea, píšeme novú kapitolu v dejinách prítomnosti a budúcnosti v záujme tejto starobylej vlasti,“ povedal egyptský prezident Abdal Fattáh Sísí v príhovore na podujatí, ktoré sa uskutočnilo po viacerých odkladoch a dvoch desaťročiach výstavby.
Na slávnostnom otvorení sa zúčastnili členovia kráľovských rodín, prezidenti, premiéri a ďalší predstavitelia takmer 80 krajín. Slovensko zastupoval minister zahraničných vecí Juraj Blanár. Verejnosť si môže návštevu rezervovať od utorka 4. novembra.
Má veľké ambície
Cieľom GEM je predstaviť dávne pamiatky piatim miliónom návštevníkov ročne. Obrovský komplex za miliardu dolárov podrobne približuje život v starovekom Egypte a vystavuje viac ako 50-tisíc artefaktov od pokladov z Tutanchamónovej hrobky až po slávnu „slnečnú loď“ faraóna Chufua. Pre porovnanie, v múzeu Louvre v Paríži je vystavených približne 35-tisíc artefaktov.
Múzeum patrí medzi megaprojekty, ktoré od nástupu do úradu v roku 2014 presadzuje prezident Sísí. Cieľom masívnych investícií do infraštruktúry je oživiť ekonomiku krajiny.
Výstavba sa začala v roku 2005, práce sa na tri roky zastavili po politických nepokojoch v roku 2011. Autorkou GEM je írska architektka Roisin Heneghanová. Impozantná trojuholníková sklenená fasáda budovy napodobňuje neďaleké pyramídy a použité konštrukcie pomáhajú regulovať vnútorné teploty, čím sa znižuje závislosť od klimatizácie.
Múzeum má 22-tisíc štvorcových metrov stálej výstavnej plochy a hlavnú budovu spája podzemný tunel so špecializovanými laboratóriami. V nich sa pracuje na ochrane staroegyptského dedičstva, od krehkých papyrusov až po sochárske fragmenty a ľudské pozostatky.
Vo vstupnom átriu stojí 3200-ročná žulová socha faraóna Ramesseho Veľkého, ktorá od roku 1954 stála pred hlavnou železničnou stanicou v Káhire. Z átria s výhľadom na neďaleké pyramídy vedie do hlavných galérií veľkolepé šesťposchodové schodisko lemované starovekými sochami. Okolité záhrady boli inšpirované bujnou vegetáciou údolia Nílu.
Nahlásiť chybu v článku