Začiatkom minulého týždňa sme vás informovali o štúdii, ktorá hovorila, že klimatické zmeny možno zastaviť „postrekovaním planéty“ a „zatienením Zeme“ pred slnečným žiarením. Išlo však o akúsi ekonomickú analýzu toho, či je vôbec takýto projekt možný a neprinášal reálne závery. Vedci z Harvardovej Univerzity však aktuálne oznamujú, že postrek planéty chcú otestovať už budúci rok.
Štúdia, ktorá hodnotila realizovateľnosť projektu z ekonomického pohľadu pochádzala od autorov z Harvardovej Univerzity a Univerzity v Yale. Nezávisle od týchto odborníkov však na Harvarde existuje celkom iný vedecký tím, ktorý sa myšlienkou „postrekovania“ Zeme chemikáliami, následnému zastaveniu klimatických zmien a otepľovaniu planéty venuje už niekoľko rokov.
Ich experiment sa nazýva Stratospheric Controlled Perturbation Experiment (SCoPEx), je súčasťou výskumného programu solárneho geoinžinierstva na Harvardovej Univerzite a vedci na ňom pracujú už od roku 2014. Už budúci rok by ho pritom chceli otestovať aj „v teréne“. Experiment, ktorý bude stáť približne 3 milióny amerických dolárov ukáže, či je možné s globálnym otepľovaním bojovať priamym zásahom do atmosféry Zeme.
Vedci z Harvardu nie sú jediní, ktorí sa zaoberajú myšlienkou vypúšťania chemikálií do atmosféry v snahe zastaviť globálne otepľovanie. Experiment SCoPEx je však historicky prvým, ktorý sa od počítačových simulácií presúva do reálneho sveta. S pomocou balóna, ktorý vystúpi do výšky 20 km nad zemský povrch, chcú vedci už budúci rok v stratosfére vypustiť regulované množstvo uhličitanu vápenatého. Balón bude potom asi 24 hodín celú situáciu analyzovať.
Cieľom experimentu je zistiť, či je možné s použitím vhodnej chemickej látky odrážať z atmosféry slnečné žiarenie a ochladiť tak, resp. aspoň zabrániť ďalšiemu otepľovaniu našej planéty. Takýto zásah do atmosféry má samozrejme aj svojich odporcov, ktorí argumentujú najmä nežiadúcimi účinkami vypúšťaných chemikálií na životné prostredie i zdravie ľudí a ďalších organizmov. Práve preto vedci siahli po uhličitane vápenatom, ktorý by mal mať minimálne negatívny vplyv a do atmosféry ho navyše plánujú vypustiť len v takom množstve, aby dokázali sledovať jeho požadovaný účinok.
V časoch, keď sa hovorí o tom, že na záchranu planéty je už neskoro, môže byť geoinžinierstvo jednou z posledných nádejí na zastavenie klimatických zmien. Už v roku 2016 sa experimentálny fyzik a člen tímu SCoPEx David Keith vyjadril, že v kombinácii s obmedzením množstva vypúšťaných emisií by geoinžinierstvo mohlo viesť k zastaveniu globálneho otepľovania. Či je to skutočne možné sa možno dozvieme už budúci rok.
ScienceAlert
Nahlásiť chybu v článku