Stalo sa to pred 32 rokmi. 21. augusta 1986 sa v africkom Kamerune odohrala jedna z najpodivnejších prírodných katastrof histórie našej planéty. Príroda ukázala svoju ohromnú silu, no i poriadnu dávku zákernosti. Nástrojom smrti bolo totiž nevinne vyzerajúce jazero Nyos. Počas jedinej noci pripravilo o život 1746 ľudí a tisícky kusov hospodárskych zvierat.
Jazero Nyos sa nachádza na severozápade Kamerunu v blízkostí hraníc s Nigériou a na prvý pohľad vyzerá celkom obyčajne. Tých, čo nepoznajú jeho príbeh, zaujme najmä jeho nezvyčajná farba. Z modrej na oranžovú sa zmenilo práve v tú osudnú noc v auguste 1986, kedy sa tu odohrala tá najbizarnejšia prírodná katastrofa v dejinách.
Nyos sa nachádza v seizmicky a vulkanicky aktívnej oblasti. V podstate celý Kamerun je posiaty desiatkami rôznych aktívnych, spiacich či neaktívnych sopiek. Jazero Nyos pritom leží na úpätí jednej z nich. Ide o kráterové jazero, ktoré vzniklo po výbuchu sopky pred približne 400 rokmi. Voda v jazere je až neuveriteľne pokojná, takmer bez akéhokoľvek vlnobitia. Úplná idylka, ktorá sa však zrejme stala jedným z kľúčových faktorov katastrofy.
V auguste 1986 to bol totiž oxid uhličitý, ktorý počas noci potichu zabil viac ako 1700 ľudí. Oxid uhličitý, ktorý je neodlúčiteľnou súčasťou vulkanizmu, a ktorý sa na dne jazera Nyos postupne zhromažďoval. Práve pokojná hladina, pomerne veľká hĺbka a vysoký tlak udržal oxid uhličitý pod masou vody. Tu sa zhromažďoval až do 21. augusta. Z ničoho nič sa však z jazera za silnej erupcie uvoľnilo obrovské množstvo plynu. Rôzne zdroje uvádzajú od 100 do 300-tisíc ton. Tento jav, nazývaný limnická erupcia, sa vyskytuje len na troch miestach na svete.
Vedci predpokladajú, že pri uvoľnení tak obrovského množstva oxidu uhličitého z dna jazera musela voda vystreknúť do výšky približne 100 metrov. Čo však uvoľnenie spôsobilo, nie je dodnes jasné. Tu sa odborníci v názoroch rozchádzajú. Niektorí tvrdia, že mohlo ísť o zosuv pôdy, iní hovoria o malom zemetrasení či vulkanickej činnosti. Existujú i názory, že premiešanie vody v jazere a uvoľnenie oxidu uhličitého mohla spôsobiť vo veľkom množstve i studená dažďová voda.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Oxid uhličitý je bezzápachový, bezfarebný plyn, ktorý je ťažší ako vzduch. Z jazera Nyos sa obrovskou rýchlosťou rozšíril do okolitých dolín do vzdialenosti až 25 kilometrov. Asi 50 metrov hrubá vrstva oxidu uhličitého vytlačila vzduch a v širokom okolí jazera tak nebolo možné dýchať. Ľudia uprostred spánku umierali bez toho, aby si niečo všimli. Na následky tejto bizarnej prírodnej katastrofy prišlo o život 1746 ľudí a tisícky zvierat. So zdravotnými následkami prežilo približne 800 obyvateľov brehov jazera Nyos. Jeho okolie po katastrofe opustilo viac ako 4000 ľudí.
Z dna jazera sa spolu s oxidom uhličitým uvoľnilo aj veľké množstvo železa. Nyos zmenil farbu z modrej na oranžovú a jeho hladina klesla o celý jeden meter. Krátko po udalosti miestni katastrofu pripisovali okrem iného i zlým duchom. Až geológovia o čosi neskôr po preskúmaní jazera zistili, že vrahom bol bezfarebný plyn. V roku 2001 bola v jazere Nyos nainštalovaná prvá pumpa, ktorá z jeho dna postupne v bezpečných množstvách uvoľňuje hromadiaci sa oxid uhličitý. V roku 2011 pribudli ďalšie dve zariadenia, ktoré majú v budúcnosti ďalšej prírodnej katastrofe zabrániť.
iflscience.com, ScienceAlert
Nahlásiť chybu v článku