Vladimir Iljič Lenin sa hrubými písmenami zapísal nielen do histórie dejín Ruska, ale aj celého sveta. Revolucionár, ktorý stál na čele boľševickej revolúcie a pomohol dostať sa na výslnie jedného z najhorších ľudí dejín – Stalina, zomrel pred sto rokmi odrezaný od sveta, v kruhu iba niekoľkých ľudí. Leninovo telo bolo po smrti zabalzamované a dodnes je jeho nažltlá múmia vystavená v moskovskom mauzóleu. 

Lenin, vlastným menom Vladimir Iľjič Uljanov sa narodil v roku 1870 v meste Simbirsk, ktoré dnes nesie jeho rodové meno – Uljanovsk.

Aj keď počas života bol spoluzodpovedný za zmenu Ruska na Sovietsky zväz, dožil sa iba 53 rokov a 21. januára 1924, teda pred 100 rokmi zomiera v mestskom sídle Gorki v Moskovskej oblasti.

Začiatky podlomeného zdravia

Posledné mesiace života Lenina boli trápením. Aby sme sa dostali až k jeho smrti, je dobré spomenúť začiatky, ktoré podlomili jeho zdravie. Významným bodom tu bol rok 1918 a pokus o atentát, ako uvádza portál Rare historical photos. Za atentátničku bola označená Fanny Kaplanová, ktorá sa k činu, po krutom výsluchu, ktorého súčasťou bolo s veľkou pravdepodobnosťou aj mučenie, priznala. Po pár dňoch bola bez procesu popravená. Aj keď oficiálne bola označená za atentátničku, priame dôkazy chýbajú.

Lenina vtedy zasiahli dva výstrely, pričom jedna strela zasiahla pľúca. Aj keď stále pracoval, jeho zdravie sa zhoršovalo a na jar 1922 mu lekári nariadili odpočinok pre únavu a bolesti hlavy. V máji 1922 v Petrohrade dostal mozgovú mŕtvicu. Niekoľko týždňov nemohol rozprávať a mal problémy s pravou časťou tela.

Rýchlo sa ale zotavil a v práci pokračoval tak, ako predtým. Potom ale nasledoval december 1922 a druhá mŕtvica. Tá mu čiastočne ochromila pravú stranu tela a Lenin sa vtedy musel stiahnuť z aktívnej politiky.

Nemý a na invalidnom vozíku

10. marca 1923 dostal tretiu mŕtvicu, po ktorej ostal úplne nemý, odkázaný na pomoc ostatných a pripútaný na lôžko či invalidný vozík. 15. mája 1923 vznikla aj posledná fotografia zachytávajúca Lenina nažive. Na snímke je spolu s ním jeho sestra Anna Uljanova a jeden z ošetrujúcich lekárov. Fotku urobila ďalšia Leninova sestra.

Vo veľkom sa uvažuje tiež nad tým, že Lenina, okrem mŕtvic, zasiahlo aj iné ochorenie — pohlavne prenosná choroba syfilis. Ním sa mal údajne nakaziť od prostitútky v Paríži. Britská historička Helen Rappaportová tvrdí, že Leninov stav vykazoval viaceré príznaky pokročilého syfilisu, avšak hodnoverné dôkazy neexistujú. Dokonca aj slávny vedec Ivan Pavlov, známy svojím pokusom so psami, po ktorom je pomenovaný aj Pavlov reflex, napísal, že „revolúciu urobil šialenec nakazený syfilisom“.

Faktom ale ostáva, že pitevná správa nič o syfilise neuvádza.

Lenin zomrel 21. januára 1924 vo veku už spomínaných 53 rokov. Pred svojou smrťou stihol listom varovať pred Stalinom a jeho záujmami, na to však už bolo neskoro.

Leninove telo bolo po smrti zabalzamované a vystavené v mauzóleu na Červenom námestí, kde sú jeho ostatky pred očami verejnosti dodnes.

Pozri aj:

Zvieratá zhoreli, ruiny z tehál i dreva lietali vzduchom. Explózia prvej sovietskej atómovky zaskočila aj…