pixabay.com

Výskum mari­hu­any je obtiažny najmä kvôli jej ile­ga­li­zá­cii. Ame­ric­kým ved­com sa však poda­rilo vydať správu o jej účin­koch na naše telo i ducha.

Patrí medzi naj­star­šie drogy. Je popu­lárna, kon­tro­verzná a v mno­hých čas­tiach sveta legálna — mari­hu­ana. Orga­niz­mus kaž­dého člo­veka môže na jej uži­tie rea­go­vať inak. Aj napriek tomu sa výskum­ní­kom poda­rilo iden­ti­fi­ko­vať vzory, ktoré sa opa­kujú vo väč­šine prí­pa­dov reak­cii na drogu.

10 spô­so­bov, ako mari­hu­ana účin­kuje na náš orga­niz­mus

Cítime sa po nej skvele

Mari­hu­ana obsa­huje látku zvanú tet­ra­hyd­ro­can­na­bi­nol (THC). Táto látka pôsobí na časť mozgu, ktorá je zod­po­vedná za pocit pote­še­nia. Okrem THC akti­vuje túto časť mozgu aj dobré jedlo či sex. Pote­še­nie často pre­rastá až do eufó­rie, čo býva čas­tým prob­lé­mom nie­kto­rých ľudí. Čím čas­tej­šie totiž pre­ží­vame pocit eufó­rie a pote­še­nia, tým sa stane mozog nároč­nejší na to, čo ho spô­so­buje.

pixabay.com

Krát­ko­dobo roz­bú­cha naše srd­cia

Do pár minút po vdýc­hnutí mari­hu­any sa môže zrých­liť tep o 20 až 50 úde­rov za minútu. Účinky môžu pre­tr­vá­vať až po dobu 3 hodín. Podľa štú­die exis­tujú nejed­noz­načné dôkazy, že faj­če­nie pris­pieva k infar­ktu. Neexis­tujú však dosta­točné dôkazy na potvr­de­nie vplyvu mari­hu­any na riziko infar­ktu.

Uti­šuje bolesť

Obsa­huje aj značné množ­stvo can­na­bi­di­olu (CBD). Aj napriek tomu, že sa z tejto látky nesfaj­číš, má tera­pe­utické účinky a dokonca je využi­teľná pri liečbe nie­kto­rých dru­hov det­skej epi­lep­sie. V kom­bi­ná­cii s THC dokáže byť efek­tív­nym pros­tried­kom na zní­že­nie chro­nic­kej bolesti. Toto je hlavný dôvod, prečo sa mari­hu­ana využíva v medi­cíne. V roku 2005 sa usku­toč­nila štú­dia na 58 pacien­toch s reuma­to­id­nou artri­tí­dou. Zhruba polo­vici pacien­tov bolo podané pla­cebo a dru­hej polo­vici liek na báze mari­hu­any zvaný Sati­vex. Pacienti uží­va­júci Sati­vex hlá­sili významné zní­že­nie bolesti a pokoj­nejší spá­nok.

pixabay.com

Pomáha regu­lo­vať epi­lep­tické záchvaty

Účinky mari­hu­any sú skú­mané aj far­ma­ce­utic­kými spo­loč­nos­ťami, ako je naprí­klad GW Pharma. Táto spo­loč­nosť vyvi­nula liek Epi­di­olex, obsa­hu­júci CBD, ktorý ak bude schvá­lený, sa staneprvým lie­kom na det­skú epi­lep­siu svojho druhu. GW Pharma skúma vzu­ži­tie CBD aj pri liečbe Dra­ve­tovho alebo Len­nox-Gas­tau­tovho syn­drómu, čo sú vzác­nej­šie druhy det­skej epi­lep­sie.

Vyvá­dza z rov­no­váhy

Mari­hu­ana totiž vplýva na mozo­ček a bazálne gan­gliá, časti mozgu zod­po­vedné za udr­žia­va­nie rov­no­váhy, koor­di­ná­ciu, reakčný čas a drža­nie tela.

Narúša náš pojem o čase

Pocity spo­ma­le­nia alebo zrých­le­nia času pat­ria medzi naj­čas­tej­šie hlá­sené účinky uží­va­nia mari­hu­any. V jed­nej štú­dii z roku 1998 boli mozgy dob­ro­voľ­ní­kov na THC nasní­mané mag­ne­tic­kou rezo­nan­ciou. Autori štú­die pozna­me­nali, že mnoho dob­ro­voľ­ní­kov malo pozme­nený tok krvi do mozočka, čo prav­de­po­dobne zohralo úlohu v ich pozme­ne­nom vní­maní času.

pixabay.com

Spô­so­buje hlad

Väč­šina prí­le­ži­tost­ných aj ťaž­kých faj­čia­rov majú ten­den­ciu sa po užití pre­je­dať. Podľa nedáv­nej štú­die, ti mari­hu­ana pre­pne mozog tak, že namiesto tíše­nia hladu pri jedení ťa bude nabá­dať, aby si jedol ešte viac.

Narúša spo­mienky

Mari­hu­ana môže naru­šiť pamäť tým, že mení spô­sob, akým naše mozgy spra­co­vá­vajú infor­má­cie. Vedci si nie sú istí prí­či­nou tohto javu, ale zis­tili, že narúša krát­ko­dobú pamäť a to najmä u nepra­vi­del­ných faj­čia­rov.

Zvy­šuje riziko dep­re­sie

Výskum­níci nedo­kážu určiť či sú faj­čiari čas­tej­šie v dep­re­sii alebo či ľudia, ktorí sú viac dep­ri­mo­vaní, len radi faj­čia. Štú­dia z Holand­ska naz­na­čuje, že mari­hu­ana zvy­šuje riziko dep­re­sieu mla­dých ľudí len, ak majú špe­ciálny gén, ktorý ich robí zra­ni­teľ­nej­šími voči dep­re­sii.

Pixabay.com

Pod­po­ruje vznik schi­zof­ré­nie

Všet­kého veľa škodí. Exis­tujú dôkazy, že časté faj­če­nie mari­hu­any vedie k fyzic­kej zmene štruk­túry mozgu. Faj­čiari majú menší orbi­tof­ron­tálny kor­tex, ktorý je nevy­hnutný pre správne spra­co­va­nie emó­cii a roz­ho­do­va­nie sa. Tieto zmeny vedú aj k vzniku psy­chic­kých porúch ako je schi­zof­ré­nia.

Pozri aj: Ako dlho ostanú nelegálne drogy v ľudskom tele? Toto by ste mali určite vedieť

Startitup.sk, BusinessInsider.com
Uložiť článok

Najnovšie články