commons.m.wikimedia.org

Čo by sa stalo ak by tu ešte stále boli?

Pred miliónmi rokov bola Zem vskutku nebezpečné miesto. Vtedy by sme v celej kráse mohli stretnúť nie len obrovských dinosaurov, ale i mnohonásobne väčšie stonožky. Ak by v týchto časoch existovali ľudia našej veľkosti, boli by pre prehistorické bytosti pravdepodobne rovnako veľkí, ako pre nás dnešné mravce. Takže nemôže byť žiadnym prekvapením ani to, že by nám aj vtáky naháňali nočné mory. Tu je zoznam desiatich prehistorických vtákov, ktoré by pre nás predstavovali to najväčšie nebezpečenstvo. 

10. Physornis – vták s dvojmetrovou výškou, ktorý však nevedel lietať

Pred 23 až 28 miliónmi rokov, počas Oligocenovej éry, žil v Južnej Amerike tento vták – Physornis.  Bol to jeden z najväčších členov druhu Phorusrhacidae. Bohužiaľ, stále o ňom nie sú dostatočné informácie, no napriek tomu sa považuje za značne nebezpečného mäsožravého vtáka.

commons.m.wikimedia.org

9. Phorusrhacos – aj keď meral viac ako dva a pol metra, nevedel lietať

Tento gigantický 130 kilogramový nelietavý vták, Phorusrhacos, žil v lesoch a na pastvinách. Mal obrovskú lebku so silným zobákom v tvare háčika. Štruktúra jeho zobáku a pazúrov dokazujú, že patril k mäsožravým vtákom. Jeho krídla mali ostré háky, ktoré mal prispôsobené na uchytenie koristi. Mal dve rôzne metódy, ktorými svoju korisť zabíjal. Prvou metódou bolo vzatie koristi do zobáka a následné hodenie o zem. Druhou bolo to, že svoju korisť ďobol do zadnej strany lebky a následne roztrhal na kusy.

commons.m.wikimedia.org

8. Titanis – nelietavý vták s výškou viac ako dva a pol metra

Titanis patril k endemitom zo Severnej Ameriky. Žil približne pred dvomi až piatimi miliónmi rokov, no k dnešnému dňu sa podarilo nájsť jeho kosti len vo forme skamenelín. Predpokladá sa, že mal veľký zubatý zobák. Titanis sa spoliehal na svoj zrak, či už pri identifikácii koristi alebo odmeraní vzdialenosti medzi ním a jeho korisťou. Fosílie ukazujú, že mal veľmi silné nohy, a preto vo svojej oblasti tvoril nebezpečenstvo pre akékoľvek zviera. Jeho zobák mal rovnako, ako ten Phorusrhacosov, tvar háčika.

commons.m.wikimedia.org

 7. Brontornis – vták, ktorý meral skoro tri metre

Brontornis bol obrovský, nelietavý, mäsožravý vták, ktorý žil v oblasti dnešnej Patagónie. Jeho hmotnosť sa odhaduje na viac ako 350-400 kíl, a preto sa stáva tretím najťažším vtákom, ktorý bol doposiaľ nájdený. Svoju korisť prenasledoval dovtedy, pokiaľ sa neunavila a následne ju zabil.

commons.m.wikimedia.org

6. Kelenken – vták, ktorý mohol merať od dvoch do troch metrov

Kelenken bol mäsožravý vták, ktorý žil v oblasti dnešnej Argentíny pred viac ako pätnásť miliónmi rokov. Kelenken mal zo všetkých známych vtákov najväčšiu lebku s dĺžkou 72 centimetrov. Jeho zobák meral viac ako 46 centimetrov. Svoju korisť prenasledoval a následne ju niekoľkými údermi masívneho zobáka zabil.

flickr.com

5. Haastov orol – lietajúci vták, ktorý mal rozpätie krídel od dvoch do troch metrov

Tento druh orla žil okolo roku 1400 na dnešnom južnom ostrove Nového Zélandu a patril k tým jedným z najväčších svojho druhu. Na svoju korisť útočil rýchlosťou až 80 km/h a omráčil ju pomocou jednej rany do hlavy alebo krku. Veľký zobák používal k tomu, aby svoju korisť rozpáral a nechal ju vykrvácať.

commons.m.wikimedia.org

4. Teratornis – lietajúci vták, ktorý mal rozpätie krídel skoro štyri metre

Teratornis patril k obyvateľom dnešnej Severnej Ameriky. Jeho fosílie sa našli v oblasti Kalifornie, Oregonu, Arizony, na Floride, ale i v Južnej Nevade. Teratornis lovil menšie zvieratá s veľkosťou dnešného králika, ktoré požieral v celku. Svoje nohy používal na zachytenie koristi popritom, ako ju trhal na malé kúsky. Tento dravý vták zanikol na konci pleistocénu.

commons.m.wikimedia.org
commons.m.wikimedia.org

3.  Pelagornis Chilensis – vták s päťmetrovým rozpätím krídel

Pelagornis Chilensis žil pred 5 až 10 miliónmi rokmi v oblasti dnešného Čile. Jediný známy fosílny exemplár Chilensisa bol nájdený v púšti Atacama, blízko mesta El Morro. Fosília ukazuje, že mal viac ako 20 zubov tvorených kosťami. Tieto zuby používal Chilensis na chytanie rýb a chobotníc, ktoré celé zjedol.

commons.m.wikimedia.org

2. Argentavis – lietajúci vták, ktorý mal rozpätie krídel od piatich do šiestich metrov

Fosílie tohto vyhynutého druhu sa našli v centrálnej a severozápadnej Argentíne. Argentavis žil a hľadal potravu v oblastiach s rozlohou viac ako 500 kilometrov. Bol to rodený útočník, ktorý naháňal nie len bylinožravce, ale i ostatné mäsožravce a konzumoval ich vo vzduchu.

commons.m.wikimedia.org

1. Pelagornis Sandersi – vták so šesť až sedem a pol metrovým rozpätím krídel

Pelagornis Sandersi bol najväčším lietajúcim vtákom, o ktorom sa vie, že na Zemi skutočne existoval. Jeho fosília bola po prvýkrát objavená v roku 1983 v blízkosti Charlestonu v Južnej Karolíne. Tento vyhynutý vták bol vrcholovým predátorom, ktorý za svojou korisťou dokázal preletieť aj celý oceán. Svoju korisť chytal pomocou veľkých zubov, ktoré mu lemovali hornú a dolnú časť zobáka. Boli kužeľovité a špicaté, a slúžili mu na prepichnutie trupu koristi, ktorá pozostávala predovšetkým z rýb a chobotníc.

commons.m.wikimedia.org
commons.m.wikimedia.org

Pozri aj: Kŕmili nimi psy, či iné bezhlavo lovili. 10 vyhynutých zvierat zachytených na fotografiách, za ktorých vymiznutie môžu ľudia

interez.sk (Stella K.), unbelievable-facts.com
Uložiť článok

Najnovšie články