Foto: zvery.madebyme

Lucia Mužlová / / Lokál
"Reveal the beast in you!" Handmade, recyklované a ušité z oblečenia, o ktoré ich majitelia už stratili záujem.

Mišo alebo aj PraZver sa rozhodol vdýchnuť zverom nový život. Po „nožnicovej“ nehode vznikajú nádherné Zvery, ktoré sú určené pre dospelých, ako vtipná a štýlová dekorácia do obývačky alebo spálne, ale čím ďalej, tým viac sú Zvery populárne medzi deťmi. Samotného PraZvera sme pre vás vyspovedali a prezradil aj to, prečo sa rozhodol ísť cestou zero waste.

Foto: zvery.madebyme

Ak vás jeho príbeh zaujal a túžite po nejakom Zverovi aj vy, neváhajte a prezrite si Instagram zvery.madebyme. Napíšte a adoptujte.

Ako sa zrodila tvoja myšlienka Zverov?

Myšlienka Zverov sa zrodila približne pred dvomi rokmi, keď som už na jeseň premýšľal nad vianočnými darčekmi. Cestoval som po Quebecu polroka, ale keďže aj cestovanie unavuje a veľa času sme trávili doma u kamarátovej mamy, tak z dlhej chvíle ma učila šiť. Začal som s vankúšmi, vreckami, obrusmi a po nočných scrollovaniach sociálnych sietí a čerpaní rôznych inšpirácií, som si vytvoril takéto príšerky, ktoré sa mi celkom zapáčili.

Keď už prichádzala kanadská zima, po večeroch som sedával za strojom a tešil sa, keď ich donesiem na Slovensko pod vianočný stromček. Vtedy to však ešte neboli Zvery, ako dnes. Tento rok v lete som sa šitiu začal venovať viac a vytvoril som si mini značku zvery.madebyme.

Kde berieš inšpiráciu na jednotlivé charaktery? Sú zvery vlastne ľudia z tvojho okolia, rodina priatelia?

Väčšina charakterov je úplne vymyslená za pochodu v aute, vo vlaku, alebo keď len tak kráčam cez mesto. Keď sa pozriem na farby, veľkosť a výraz tváre, tak prvé príde meno, a potom s tým sa už vo fantázii akosi nesie aj charakter. Mená vymýšľame s kamarátkami, kedykoľvek a kdekoľvek. Dokonca aj samotný názov „Zvery“ sme vymysleli v aute s frajerom.

Niekedy si tiež pozriem charakteristiky mena, ako napríklad Henry–meno prináša úspech a peniaze, a tak to jednotlivým zverom dodá akýsi „punc pravosti“. Keďže postupne vytváram každú jednu zver, samé sa stávajú mojimi priateľmi a raz keď už sú adoptované, niekomu aj rodinou.

Priblíž nám jednotlivé zvery a ich príbehy.

Zverov je veľa a všetky ich príbehy sú na Instagrame alebo Facebooku, ale uvediem moje tri obľúbené.

EUGEN

 

View this post on Instagram

 

A post shared by ZVERY (@zvery.madebyme) on

Eugen pochádza z ušľachtilého rodu bočno-okých zverov. Už jeho predkovia verili, že Zem je plochá, a tak má aj Eugen svojský pohľad na svet. Dodnes sa nevie, či dokáže vidieť farebne alebo len žlto-čierno-bielo. Eugen má inak pokojnú povahu a vie vyčariť úsmev na tvári každému, kto sa na neho pozrie. Súci pre adopciu aj na vydaj.

OLEG

 

View this post on Instagram

 

A post shared by ZVERY (@zvery.madebyme) on

Oleg sa narodil ako večný študent. Jeho rodičia Košeľa a Rifľa ho viedli k štúdiám, avšak po nešťastnej nožnicovej nehode, nenašiel nikoho, kto by mu čítal a vzdelával ho. Oleg má rád vedeckú literatúru, Andersenove rozprávky, ale najradšej pozerá dokumentárne filmy. Je dobrým spoločníkom na cestách, ale aj kamarát do deště.

Pán ALVIA 

 

View this post on Instagram

 

A post shared by ZVERY (@zvery.madebyme) on

Pán Alvia je jedným z troch Zverov pestovateľov. Pochádza z rodiny tričiek a teplákov, ktorých vášňou bola záhrada. Najobľúbenejší predmet pána Alviu, boli pestovateľské práce. Špecializuje sa v pestovaní Šalvie, ktorá mu pomáha na zimný kašeľ a v letných mesiacoch tiež proti poteniu. Práve teraz pestuje nový druh a snaží sa o svetový rekord najvyššej vypestovanej bylinky. Hľadá si domov, kde mu umožnia večerné polievanie a okopávanie záhradky, aj keď len na balkóne.

Zvery sú vyrobené z už použitých materiálov a teda sa správajú veľmi ekologicky a zaujímajú sa o to, aby bola naša planéta čistejšia. Prečo si myslíš, že to robia?

Moje prvé „vankúšoidné“ výtvory som šil z kupovaných metrážnych látok, ale stále som nebol spokojný s kvalitou materiálu, alebo s ich vlastnosťami. Keď som sa však jedného dňa prehrabával v sekáči a hľadal niečo na seba, zapáčilo sa mi veľa svetrov, ktoré by som si neobliekol, ale Zvery by v nich vyzerali krásne. Napísal som kamoškám, nech žiadne oblečenie nevyhadzujú, ja si všetko zoberiem, prelustroval som sekáče, krajčírstva, a tak povyberal najkrajšie bavlnené úplety, ktoré by aj tak skončili nepovšimnuté a dal im nový život.

Ruka v ruke prirodzene prišla aj myšlienka „zero waste“. Keďže všetky veci končia na obrovských kopách v krajinách tretieho sveta, kde sa z nich stávajú textilné skládky, môžem byť aspoň malým článkom, ktorý prispeje k svetovej recyklácií, a tak Zvery ponesú posolstvo všetkým, ktorí si ich adoptujú.

Kto si najčastejšie zvery adoptuje? Kto tvorí tú najväčšiu komunitu?

Keďže Zvery sú ešte vo svojich prvopočiatkoch. Nie je jednoduché určiť tú najväčšiu komunitu. Zvery milujú deti, tínedžeri, takisto aj babky. Momentálne veľký záujem prejavujú „eko“ mamičky, ktorým sa myšlienka páči a chcú svoje deti obklopovať milými a originálnymi hračkami. Mojím cieľom je predstaviť Zvery ako interiérový doplnok, pre štýlového človeka v každom veku, priestore a čase. Myslím si, že na Slovensku sme ešte veľmi konzervatívni a často vnímame veci okolo nás cez striktne ohraničený rám. Človek, ktorý kráča po nákupnom centre v pyžame, vyzerá zvláštne, a tak je automatický „iný“ ako normálny.

Napríklad Zvery vyzerajú ako hračky pre deti, a tak automaticky cieľová skupina musia byť mamičky, deti a babky. Chcel by som však v ľuďoch prebudiť kreativitu, hravosť a nekonvenčnosť. S podobným názorom som sa stretol, aj keď som ponúkol Zvery niektorým slovenským handmade obchodom: „Zvery sú krásne, ale sortiment pre deti nepredávame. Skúste iný obchod.“ Nemyslím si však, že Zvery by si mali určovať presné hranice a cieľovú skupinu. Taktiež často počujem, že Zvery sa neusmievajú a vyzerajú smutné. Ja rád odpovedám, že Zvery sa síce neusmievajú, ale usmievate sa vy, keď sa na ne pozeráte. A tak nesúďme ich a nechajme im tú moc, ktorú majú a to je prinášať radosť aj s vážnym výrazom v tvári.

Ako vyzerá a koľko asi trvá výroba jedného Zvera?

Výroba každého jedného je individuálna. Niekedy viem vyrobiť päť Zverov za deň a inokedy mi trvá výroba jedného aj celú noc. Obzvlášť, ak sú to „špeci“ objednávky a vyžadujú si veľa detailov, ktoré by som inak asi neriešil. Začínam kombinovaním materiálov a farieb, čo môže trvať aj hodinu, ak nie som úplne presvedčený o správnej kombinácií .“Aké bude mať ruky? Zelené pásikavé, alebo len žlté? A čo tak modrobiele?“

Niekedy skončím v úplne iných farbách, ako som pôvodne začal. Potom si látky – väčšinou svetre – nastrihám podľa tvaru a veľkosti. Vždy sa riadim intuíciou a nemám žiadnu šablónu alebo strih. Zatiaľ nie som továreň, a tiež ku každému pristupujem osobitne. Na šijacom stroji ušijem ruky, nohy a telo, potom Zver vyplním, vyberiem farbu úst a gombíkových očí a tie prišijem ručne. Najzdĺhavejší proces je samozrejme výber očí, keďže kombinácií a veľkostí gombíkov je „habaďúr“. Oči im napokon určia výraz, charakter a estetiku. Veľmi rád tiež dávam Zverom rovné ústa. S úsmevom vyzerajú veľmi detsky a Zvery chcú byť plne rešpektovanými osobnosťami.

Čím sa živíš, keď odídeš na chvíľku zo sveta Zverov?

 

View this post on Instagram

 

A post shared by ZVERY (@zvery.madebyme) on

Študoval som herectvo na „konzerve“ v Bratislave, a potom som dve sezóny hral na Novej Scéne. Zamiloval som sa do tanečníka, Kanaďana, ktorý ma naučil anglicky a mne sa chcelo spoznať svet. Nebolo jednoduché opustiť divadlo, ale pre lásku predsa všetko. Presťahovali sme sa do Londýna a živil som sa v módnom priemysle. Pracoval som pre Gucci, Dior a Chanel, takže opäť Zvery a „recycle“, keďže blízko poznám životné príbehy oblečenia.

Po asi troch rokoch v Londýne, sme si s frajerom povedali oficiálne: „Yes, I do!“ a odišli sme na nejaký čas za jeho rodinou do Kanady, kde som robil polroka presne to, čo robím teraz doma na Slovensku : cestoval, jedol a šil. V Kanade som ešte aj strieľal a rybárčil. Haha. Naša láska sa však napokon neskončila veľmi šťastne, a tak som sa rozhodol, že najlepší liek na zlomené srdce je more a slnko. Presťahoval som sa s kamošom na Maltu a našli sme si job, ako krupieri v kasíne.

Tam som žil posledný rok, ale dostali sme pracovnú ponuku do Číny, takže šup na Slovensko vybavovať papiere. Keďže srdce som na Malte vyliečil, bolo pripravené zamilovať sa zas. Stretol som toho osudného a rozhodol sa ostať na Slovensku s otvoreným plánom do budúcnosti. To by bol asi tak v rýchlej skratke môj príbeh. A čo ma momentálne živí? Zvery, mama, a tak trochu frajer. Haha.

Plány a nápady do budúcna. Prezradíš?

Plánov do budúcna je veľa, ale podľa skúseností sa plány preplánujú a napokon je aj tak všetko inak. Na teraz si však plánujem nájsť nejaký job, tak hádam sa to aj podarí. Budúcnosť ukáže, či budem mať veľký dom s bazénom na Miami, kde budem organizovať také tie štýlové coctail party a všetci budú len v topánkach. A popri tom tiež chalupu na Kysuciach, kde budem mať šijací stroj a z humna bude príbytok pre Zvery, ktoré už budú slávne po celom svete.

0
Komentovať (0)