Strata snehovej a ľadovej pokrývky v arktickej oblasti je hlavným dôvodom zníženia schopnosti povrchu odrážať teplo. Doteraz si vedci mysleli, že príčinou sú najmä sadze, ktorých je v oblasti čoraz menej, no otepľovanie stále pokračuje. Schopnosť odrážať žiarenie od povrchu sa nazýva albedo.
Arktický región sa od 80. rokov minulého storočia oteplil až trojnásobne viac v porovnaní so svetovým priemerom. Podľa novej štúdie za to môže práve zníženie albedo efektu. Sneh a ľad odrážajú slnečné svetlo, čo zabraňuje otepľovaniu povrchu. Tmavší povrch absorbuje viac tepla, čo zapríčiňuje otepľovanie v spomínanej oblasti a ďalšie topenie snehu a ľadu. To má za následok zosilnenie cyklu otepľovania, fenoménu, ktorý sa nazýva polárne zosilnenie.
Tím vedcov zo Spojených štátov amerických použil satelitné dáta siahajúce do 80. rokov 20. storočia a určil tak mieru albedo efektu, ku ktorému prispievajú rovnakou mierou ľad na mori, sneh, ktorý sa na ňom nachádza, a ľad na pevnine.
Niektorí vedci sa domnievajú, že sadze zohrávajú dôležitú úlohu v redukcii albedo efektu. Hailong Wang z Pacific Northwest National Laboratory uviedol, že sa pokúsili o „kvantifikáciu tohto vplyvu“. „Absorbovanie sadzí snehom a ľadom má minimálny dopad na redukciu albedo efektu,“ dodal.
Štúdia ukázala, že počas jarí a liet medzi rokmi 1982 a 2014, došlo počas jednej dekády k redukcii albedo efektu na povrchu v arktickej oblasti o 1,25 až 1,51 percenta. Otepľovanie viedlo aj k početnejším zrážkam v oblasti, no nie k sneženiu, ale k dažďu. „Čoraz menej sneží, čo má za následok približne 30-percentné zníženie snehovej pokrývky,“ objasnil Wang.
Nahlásiť chybu v článku