Martin Navrátil

/ 0 / mchl
Letisko v Lukle patrí medzi najnebezpečnejšie letiská na svete. Vyše 500 metrová pristávacia dráha a za ňou je pol kilometrová roklina. A aby toho nebolo málo, hneď po vzlete sa musí lietadlo rýchlo stočiť doľava. Ani náhle zmeny počasia, časté a šialené turbulencie či vzduchové bubliny neodrádzajú cestovateľov. Čo ich sem láka? Nič iné, než trek k najvyššej hore na svete – Everest base camp.

12 miestne lietadlo nepálskych aerolínií sa neustále mece vo vzduchu. Kŕčovito sa držím operadla a dlane mám spotené. Napriek tomu, že som nalietal v živote 1,5 milióna kilometrov, tu mám dosť. Neupokojuje ma ani nádherný výhľad na himalájske končiare. Nie som sám, kto bojuje so strachom. 40 minútový let a môj tep skáče. Nakoniec sa prudko stočíme, vysunieme podvozok a mini lietadlo šťastne pristane. V tom všetci vybuchneme od radosti a tľapkáme sa po pleciach ako keby sme boli kamaráti. Tu najhoršiu časť máme za sebou a čaká nás už len trek.

Do Nepálu chodím pravidelne na rôzne treky. Ten k Everestu som si nechal ako keby posledný. Neviem prečo, ale teším sa naňho. Čaká ma spolu s frajerkou Martou 132 kilometrov v Himalájach. 10 dní v krásnej prírode, kde ste obklopený zasneženými končiarmi.

Martin Navrátil

Naložíme si na chrbát naše 12 kilové ruksaky a vyrážame k cieľu. Prvé kilometre ubiehajú veľmi rýchlo a to je ak kvôli tomu, že výška z ktorej začíname je cez 2500 metrov. Ale neskôr sa nielen frekvencia krokov zmenšuje, ale aj dýchavičnosť. Čím ste vyššie, tým dychčíte ako po behu na 100 metrov. Tento trek je nielen najkrajší v Nepále, ale patrí aj medzi tie ťažšie, nakoľko ¾ ste vo výške 4000 metrov. Výšková choroba vás vie prekvapiť a môže ju dostať hocikto aj keď ste už predtým lyžovali v Alpách a nič ste nedostali. My sme mali šťastie a nemali sme žiadne problémy. Ale stretávame ľudí bielych ako stena a sem tam aj niekoho vrtuľník odnáša do Lukly.

Martin Navrátil

Pekne postupne pomaličky ideme. Dychčíme, potíme sa ako jazmani o polnoci na STV2, bojujeme s únavou… Ale keď sa pozriete okolo seba a vidíte tie Himaláje, údolia a hory ako Everest, Lhotse, Makalu, o ktorých ste počuli a videli v nejakou dokumente a teraz sa pozeráte v živom prenose na tu krásu. Dokonca aj počasie nám praje a celé dni je absolútne modrá obloha a každú chvíľu vidíme Everest. Na 7.deň dorazíme do Gorak Shep odkiaľ je to len 3 kilometre k base campu. Ale pre mňa to boli najhoršie kilometre. Hlava chcela dopredu, ale nohy neposlúchali. Výška 5500 metrov robila svoje. 10 krokov a odpočinok, vydýchanie sa a hlavne sa nadopovať pozitívnou energiou. Kým vás nebolí hlava, môžete ísť ďalej. V diaľke vidíme oranžové stany, ktoré svietia ako majáky a hovoria o našom cieli. Celý tábor je na masívnom ľadovci Khumbu, ktorý sa neustále posúva a prepadáva. Napriek tomu sú tu horolezci čo idú hore. Ja dychčím a nechápem ako môže človek vyjsť bez kyslíka do 8848 metrov. Pre mňa nepredstaviteľné.

Martin Navrátil

Na konci som unavený, ale som šťastný, že som to dal. Práve kvôli takýmto zážitkom cestujem. Zatiaľ, čo svetové meny devalvujú, zážitky vám nielen ostávajú, ale aj časom získavajú na svojej hodnote. Pozeráme na západ slnka a okolo mňa sú zasnežené himalájske končiare, o ktorých som doteraz len počul. Verte, že ten pohľad je ešte krajší ako v televízii.

Martin Navrátil

Ak by ste sa chceli dozvedieť, koľko stojí trek, čo na to potrebujete, kde získate permit a spraviť to bez cestovky, všetky info nájdeš práve v tomto článku.

Martin Navrátil


Komentovať (0)