Veľa ľudí nenavštívilo túto krajinu, ktorá patrí nielen medzi najhustejšie osídlené časti sveta, ale aj medzi najmenej navštevované krajiny na svete.

Vstúpili sme do krajiny, o ktorej veľa nevieme a máme rôzne predstavy. Už pri zjednávaní taxíka z letiska sa na nás pozerajú stovky ľudí. Od tohto momentu si musíme zvyknúť, že Bangladéš nie je atrakciou, ale to my sme atrakciou pre Bangladéšanov. Všade kam ideme, rikšiari, vodiči autobusov, ale aj predajcovia z obchodov na nás volajú a vítajú nás. Koľko pozvaní na čaj sme dostali za jeden deň? Koľkokrát sme si podali ruky? „Odfoť nás! Máš facebook?“ Krajina, ktorá patrí medzi najchudobnejšie krajiny na svete, nás víta s otvorenou náručou.

Dháka má vraj s okolitými oblasťami takmer 18 miliónov obyvateľov a hustotu na kilometer štvorcový cez 18-tisíc. Ľudské mravenisko najviac pocítite v srdci mesta – na bazáre pod otvorením nebom. Jedna štvrť je len na predaj zeleniny, druhá je na predaj čerstvého ovocia, tretia na čaj, štvrtá… Ako v stredoveku je mesto pekne rozdelené na rôzne obchodné štvrte. Práve dnes dorazili kamióny s čerstvým hroznom zo severu krajiny. Natešený kupujúci máva s igelitkou v ruke, že dobre kúpil a od radosti nám podáva ruku. „Tam si choď kúpiť!“ Davy ľudí takisto smerujú k hlavnej rieke Bariganga, kde lode priviezli obrovské zásoby tekvíc, kapusty a karfiolu.

Baví ma sledovať život na rieke a zvlášť tu, v Dháke. Drevené ťažké lode sa plavia bez nejakého usporiadania a vyhýbajú sa pre zmenu tým väčším plavidlám. Najstaršie plavidlo, ktoré je tu zakotvené, je stará anglická loď. Tá píše svoju históriu už od 19. storočia a doteraz stále plní svoju funkciu na pravidelnej linke Dháka – Khulna. Údery kladív sa snažia dať do pôvodného stavu nejednu starú loď. Celé to na mňa pôsobí ako jedno veľké živé múzeum. Chlapi chodia v sukniach a žujú betelový list. Farebné rikše na vás trúbia zo všetkých strán, nosiči s ťažkými košmi na hlavách prenášajú náklad, chlapci na ulici hrajú najpopulárnejší šport – kriket. Do toho vôňa kari, zázvoru, moču, ale aj čerstvých kvetín… Keby sa spojil Jakubisko s Fellinim, takú úžasnú bizarnú scénu by nevymysleli.

Za celý deň nestretneme ani jedného turistu. Neznamená to, že tu nijakí nie sú, ale je pravda, že to nie je práve najpopulárnejšia destinácia. Možno aj preto sú domáci takí natešení, keď sa pri mnohých svojich otázkach dozvedia, že ste poctili ich krajinu dovolenkou. „Si prvý, kto mi vraví, že sem neprišiel za biznisom! Toto je úžasné!“ rozhovorí sa Ahmed, ktorý pracuje ako mnoho Bangladéšanov v zahraničí. ,,Ak budete potrebovať pomoc, radu, odvoz, tu je moje telefónne číslo.“ Tých telefónnych čísiel za deň získame neúrekom. Plus každý sa chce odfotiť. ,,Odfoť aj mňa!“ Fotíme aj naprázdno, len aby sme neurazili a zároveň nezaplnili naše karty. Toto je vyslovene raj pre milovníkov ľudských portrétov.

Otvoriť galériu (13)

Najviac nás však zaujali rikše. Pestrofarebné, s rôznymi motívmi hlavne z miestneho filmového priemyslu. Tenkí muži so šľachovitými nohami sa silno zapierajú do pedálov za pár centov za jazdu. Možno najmenej platení v Bangladéši. Za 4-kilometrovú jazdu si vypýtal asi 80 centov. Pre nás málo, pre nich slušný zárobok. Viete, čo si tu dokážete za euro kúpiť? 18 čiernych čajov s mliekom, alebo dobrý miestny obed. Ak by ste však čakali, že ľudia sú nešťastní, ste na omyle. Pochopiteľne, že majú svoje sny, túžby a chceli by viac, ale viac sú spokojní s tým, čo majú. Tie úsmevy ma dostali a bolo jedno, či to bol obchodník, ktorý má jednu z najväčších prepravných dopravných spoločností, alebo starý rikšiar, ktorý už nestíha za mladými.

Dháka je extrakt veľkých zážitkov, kde musíte chodiť s otvorenými očami. Nie je to mesto, kam sa chodí za kultúrnymi pamiatkami. Zažijete niečo, čo by ste inde ťažko hľadali, a to sú ľudia. Ale ako som písal na začiatku, práve vy budete tou neuveriteľnou atrakciou. A keď vás už prestane baviť byť hviezdou a odpovedať na všemožné otázky, stačí vojsť do jednej z mnohých čajovní a dať si skvelý čierny čaj s mliekom. Príďte sem skôr ako to objaví valec turizmu.