To, že žijeme často až v sterilnom prostredí odstrihnutí od prírody vieme a je to bežná súčasť obyvateľov miest. Na také niečo ale nie sme z evolučného hľadiska dostatočne pripravení a odráža sa to na našej imunite. Experiment vo Fínsku však ukázal, že stačí málo a imunitný systém môže dostať významný impulz na zmenu.
Štúdia publikovaná v Science Advances píše o tom, že keď v škôlke vysadili lesný podrast, napríklad vres a čučoriedky a umožnili deťom starať sa o plodiny v kvetináčoch, rozmanitosť mikróbov v ich črevách a na koži sa javila zdravšia a to vo veľmi krátkom čase, informuje portál Science Alert.
Zmena už po mesiaci
V porovnaní s inými mestskými deťmi, ktoré sa často hrajú na chodníkoch, dlaždiciach či štrku mali tieto deti vo veku 3, 4 a 5 rokov zvýšené množstvo T-buniek a ďalších dôležitých súčastí imunitného systému v krvi, pričom zmena bola pozorovaná už po 28 dňoch.
„Zistili sme tiež, že črevná mikroflóra týchto detí bola podobná črevnej mikroflóre detí, ktoré každý deň navštevujú les,“ hovorí prírodovedkyňa Marja Roslundová z univerzity v Helsinkách.
Predchádzajúce výskumy ukázali, že skoré vystavenie sa zelenému priestranstvu u detí súvisí s dobre fungujúcim imunitným systémom. Experiment vo Fínsku je ale prvým, ktorý vyslovene manipuluje s mestským prostredím dieťaťa a potom testuje zmeny v jeho mikrobióme a imunitnom systéme.
Hypotéza biodiverzity
Zatiaľ čo zistenia neobsahujú všetky odpovede, podporujú myšlienku, že zmena environmentálnych mikróbov môže relatívne ľahko ovplyvniť už zabehnutý mikrobióm u detí a poskytnúť ich imunite pomocnú ruku.
Hypotéza biodiverzity je pritom už dlhé roky známa. Na základe nej sa predpokladá, že strata biodiverzity v mestských častiach môže súvisieť so zvýšenou chorobnosťou.
A to podporujú aj zistenia vedcov. „Výsledky tejto štúdie podporujú hypotézu o biodiverzite. Nízka biodiverzita v mestkom prostredí môže viesť k oslabenému imunitnému systému,“ píšu.
Samotná štúdia sledovala 10 rôznych mestských škôlok, ktoré sa starali o 75 detí vo veku od 3 do 5 rokov. Niektoré mali štandardné nádvoria z betónu a štrku, iné brávali deti každý deň do prírody a štyri mali upravené nádvoria s trávou a lesným podrastom.
Imunita detí narástla
V priebehu mesiaca sa deti v spomínaných štyroch škôlkach hrali v lesnom poraste päťkrát týždenne. Pred a po experimente vedci skúmali ich imunitu a zistili, že mikróby na koži aj vo vnútornostiach nabrali na rozmanitosti, čo je vlastnosť spájaná s lepším imunitným systémom. Veľmi podobné výsledky mali aj deti, ktoré vychovávatelia brali do prírody.
Vedci píšu, že ich zistenia podporujú predpoklad, že kontakt s prírodou predchádza poruchám imunitného systému, ako sú autoimúnne ochorenia a alergie. Aj iné štúdie zistili, že deti z vidieka majú menej prípadov astmy či alergií. Niektoré štúdie tiež hovoria o lepšom duševnom zdraví takýchto detí a o správnom vývine mozgu.
Výsledky bude potrebné ešte overiť rozsiahlejšími štúdiami, no aj z laického pohľadu sa zdá, že deti by mali v prírodnom prostredí tráviť čo najviac času. Aktuálny výskum má totiž iba malú vzorku a našiel iba koreláciu. Zaznamenané pozitívne zmeny sú ale výrazné.
„Najlepšie by bolo, keby sa deti mohli hrať v kalužiach a mohli by sa hrabať v zemi,“ vraví Aki Sinkkonenová z Helsinskej univerzity. Zmeny sú podľa nej jednoduché a majú potenciálne mnoho výhod. „Len sa uistite, že všetky deti sú zaočkované proti tetanu,“ upozorňuje.
Nahlásiť chybu v článku