V minulom storočí si Česi a Slováci prežili ťažké časy: Dve svetové vojny a 23-ročnú okupáciu nášho územia socialistickými vojskami. S dňom 16. január sa spája aj udalosť s jednou z nezabudnuteľných osobností našich spoločných dejín. Jan Palach, študent Karlovej univerzity, pred 55 rokmi obetoval svoj život za slobodu iných.
V článku sa dozviete aj:
- čo predchádzalo rozhodnutiu Palacha sa upáliť;
- ako sa na čin pripravoval;
- ako prebiehalo samotné upálenie;
- čo sa dialo v nemocnici a ako prebiehal jeho pohreb.
Operácia Dunaj
Tak sa oficiálne nazýval vojenský vpád ozbrojených síl piatich socialistických krajín Varšavskej zmluvy na územie vtedajšieho Československa. 21. augusta 1968 prekročilo naše hranice viac ako pol milióna vojakov v sprievode asi 6-tisíc tankov. Na našich hraniciach pritom ostalo ďalších 15 000 vojakov NDR, ktorí boli z akcie nakoniec Moskvou odvolaní a zohrávali úlohu zálohy.
Táto udalosť ovplyvnila vývoj Československa a život každého jedného obyvateľa na najbližších 23 rokov. Vpád socialistických vojsk na naše územie spôsobil medzi obyvateľmi vlnu odporu. Našli sa mnohí odvážlivci, ktorí sa chceli tomuto režimu postaviť na odpor. Jeden z nich sa však navždy zapísal do dejín Československa, ako ikona proti tejto okupácii.
Jan Palach
„Vzhledem k tomu, že naše národy se ocitly na pokraji beznaděje a odevzdanosti, rozhodli jsme se vyjádřit svůj protest a probudit svědomí národa.“ (Jan Palach)
Toto sú slová Jana Palacha, ktoré napísal vo svojej internátnej izbe v Prahe len niekoľko minút predtým, ako sa svojím činom navždy zapísal do histórie našich národov ako bojovník za ľudské práva a slobodu národa. Jan Palach bol obyčajným mladým človekom socialistického režimu.
Vďaka svojim študentským úspechom a usilovnosti mal dokonca možnosť cestovať, nielen po Sovietskom zväze, ale dostal sa dokonca aj na západ do Francúzska, na brigádu, kde zbieral hrozno. Do Československa sa vrátil v čase, keď ho už okupovalo pol milióna vojakov.
Príprava činu
Palach bol v roku 1968 študentom Filozofickej fakulty UK v Prahe. Po návrate z Francúzska sa aktívne zapájal do rôznych protestov proti socialistickým okupantom. Podľa jeho spolužiakov a priateľov nastal zlom v Palachovom správaní v novembri 1968. Podľa informácií začal práve vtedy Palach rozmýšľať nad radikálnym činom, ktorým by rozhýbal verejnosť k vlne odporu.
Jeho prvotným plánom bolo násilne obsadiť budovu Československého rozhlasu a svoje myšlienky chcel pravdepodobne vysielať ľuďom prostredníctvom rádia. Keď tento plán zlyhal, rozhodol sa pre šokujúce, asi najradikálnejšie riešenie, aké mohol zvoliť…
Nahlásiť chybu v článku