V polovici 20. storočia, uprostred zúriacej druhej svetovej vojny, sa svet chystal vstúpiť do novej, nepredstaviteľnej éry. Éry, v ktorej by sila ukrytá v samotnom jadre atómu dokázala zmeniť osud ľudstva. Počiatky tohto prelomového objavu siahajú do konca 19. storočia, keď fyzik Henri Becquerel objavil rádioaktivitu a zistil, že zlúčeniny uránu sú rádioaktívne. Tieto objavy položili základy jadrovej fyziky a otvorili dvere k pochopeniu, ako možno využiť energiu atómov.
V 30. rokoch 20. storočia maďarský fyzik Leo Szilárd popísal princíp reťazovej reakcie a teoreticky aj jadrovej bomby, píše portál Britannica. Mnohí fyzici si uvedomili, že vstupujú do novej éry, avšak v Európe sa v tom čase dostával k moci fašizmus a významní fyzici utekali pred jeho hrozbami, najčastejšie do USA.
Szilárd v USA rýchlo pochopil, že potenciál jadrovej energie musí byť udržiavaný v tajnosti, najmä pred nacistickým Nemeckom, ktoré započalo najväčší vojnový konflikt v dejinách. V roku 1939 poslal Albert Einstein na popud jadrových fyzikov list americkému prezidentovi, v ktorom ho upozornil na možnosť zostrojenia výnimočne silných bômb nového typu. List najprv nevzbudil veľký rozruch. V marci roku 1940 poslal Einstein ďalší list, v ktorom upozorňuje Roosevelta, že Nemecko prejavuje zvýšený záujem o urán, píše web AHF.
Zrod Projektu Manhattan
Ako informuje Brittanica, výskum jadrovej bomby v USA nabral na maximálnych obrátkach, ale až vtedy, keď Japonci zbombardovali Pearl Harbor a USA vstúpili do vojny. Americkí fyzici už vtedy vedeli, že na zostrojenie atómovej bomby je vhodný iba jeden izotop uránu s číslom 235, ktorého sa v rude nachádza iba približne 0,7 %. Zvyšok rudy tvoril urán 238, ktorý je na to nevhodný.
Prišli ale na to, že keď urán 238 bombardujú neutrónmi, dá sa vyrobiť prvok s protónovým číslo 94 – plutónium 239, ktoré má štiepne vlastnosti a je možné z neho vyrobiť atómovú bombu. Rovnako objavili niekoľko metód ako separovať urán 235 z rudy. Prípravy na vývoji jadrovej bomby pod označením Projekt Mahnattan a pod vedením Roberta Oppenheimera, mohli naplno začať.
V závodoch tohto mesta sa z uránovej rudy získaval urán 235. V púšti na brehu rieky Columbia v štáte Washington, zase jadrový reaktor vyrábal z uránu 238 plutónium. Napokon v Los Alamos v Novom Mexiku vznikli laboratóriá, ktoré mali riešiť všetky problémy týkajúce sa atómovej bomby, od matematických výpočtov až po konštrukciu samotnej bomby.
V tomto článku sa po odomknutí dozvieš
- kedy sa o projekte dozvedel prezident Truman;
- či vedci varovali armádu pred silou bomby;
- ako prebiehali prípravy na test bomby;
- čo stálo v oficiálnej správe.
Po zakúpení predplatného tiež získaš
- Neobmedzený prístup ku všetkým PREMIUM článkom
- Prístup k exkluzívnym benefitom
Nahlásiť chybu v článku