Minimálne výživné by sa malo zvýšiť z aktuálnej výšky 30 % na 100 % sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. Navrhli to poslanci za Hlas-SD v novele zákona o rodine, ktorú Národná rada (NR) SR v utorok posunula do druhého čítania.
správy od nás budete mať ako prví.
Dôvodom zmeny je, že súčasná hranica minimálneho výživného na úrovni 30 % zo životného minima už dlhodobo nereflektuje reálne náklady spojené so zabezpečením základných potrieb dieťaťa. Novelu zákona o rodine s navrhovanou účinnosťou 1. júla 2026 predložili poslankyne Paula Puškárová, Ľubica Laššáková, Alena Nováková, Zdenka Mačicová a poslanec Jozef Cech (všetci Hlas-SD).
Cieľom je vyššia ochrana detí
Návrh má posilniť ekonomickú ochranu maloletých detí, zvýšiť zodpovednosť rodičov za výživu detí a reflektuje aj na to, že rodičia majú primárnu zodpovednosť za zabezpečenie životnej úrovne potrebnej pre vývin dieťaťa.
„Snažíme sa touto úpravou docieliť zvýšenie náhradného výživného z 30 % životného minima na 100 % životného minima dieťaťa – z necelých 40 eur na 130 eur mesačne,“ uviedla pri odôvodnení návrhu Puškárová. Cieľom úpravy je tiež posilniť uplatňovanie princípu najlepšieho záujmu dieťaťa a zabezpečiť, aby výživné predstavovalo reálny príspevok rodiča na jeho výživu a potreby.
„Zároveň ide o jasný signál, že primárnu zodpovednosť za materiálne zabezpečenie dieťaťa nesú rodičia, pričom výživné nemá mať len symbolický charakter,“ uviedli predkladatelia. Navrhovaná úprava podľa nich prispieva k spravodlivejšiemu nastaveniu vyživovacej povinnosti a k lepšej ochrane ekonomických záujmov detí.
Opozícia upozorňuje na problém s vyplácaním
Poslankyňa Veronika Šrobová (PS) upozornila, že ak sa dieťa k peniazom z výživného nedostane, nie je to pomoc. „Realita je taká, že štát nevie zabezpečiť ani to, aby sa už priznané výživné dostalo k tým, ktorí naň majú nárok. A to sú deti,“ uviedla. Ako podotkla, až 60 % oprávnených osôb inštitút náhradného výživného vôbec nevyužíva.
„Nie je problém, že by matky nevedeli zabojovať o peniaze, ktoré patria im aj ich deťom,“ povedala Šrobová. Problém je podľa nej v tom, že štát ich v tom necháva samé. „Popri všetkom má matka ešte behať po úradoch, zháňať papiere od exekútora, polície, potvrdenie do školy a triasť sa, či bude mať nárok na peniaze, alebo či nebude musieť vracať tie, ktoré nakoniec dostala,“ dodala.
Kedy konečne klesnú ceny na benzínkach? Existujú tri možné scenáre. Za extrémy môže viacero faktorov
Nahlásiť chybu v článku