Trojnožka zachytený na fotopasci, foto: DIANA - Carpathian wildlife research

Zranený vlk napriek hendikepu prežil. Pomohla mu jeho svorka.

Slovenským ochranárom sa podarilo zdokumentovať unikátny príbeh zraneného vlka, ktorému sa napriek hendikepu podarilo s pomocou ďalších členov vlčej svorky prežiť. Príbeh poukazuje na jedinečnú silu prírody a fungovanie zvieracích spoločenstiev, ale poukazuje aj na závažný problém, ktorý sa na Slovensku roky zanedbával.

Nazvali ho Trojnožka, prezývku získal kvôli svojej typickej chôdzi, počas ktorej vynechával používanie jednej končatiny. Vážne zranenia sú v prírode často rozsudkom smrti. Najmä tie, ktoré vedú k zníženiu pohyblivosti u predátorov, akým je aj vlk, predstavujú veľké riziko. Jedinečný príbeh prežitia opisuje na svojej webovej stránke občianske združenie WWF Slovakia. Zdokumentovať sa ho podarilo vďaka spoločnému monitoringu štátnych ochranárov, výskumníkov z Univerzity Mateja Bela a občianskemu združeniu DIANA – Výskum Karpatskej fauny.

Z dominantného samca Trojnožka

Po prvýkrát sa zraneného vlka podarilo na fotopascu zachytiť ochranárom z NP Muránska planina na začiatku roku 2016. Bol koniec zimy a na záberoch objavili vychudnuté krívajúce zviera. Podľa ochranárov z WWF išlo o dominantného člena svorky, možno dokonca alfa-samca. S takýmto rozsiahlym zranením však bola veľká pravdepodobnosť, že končiacu zimu neprežije.

Trojnožka zachytený na fotopasci, foto: DIANA – Carpathian wildlife research

„Mal narazený bedrový kĺb, kríval a nemohol dostúpiť na ľavú zadnú nohu. Stretávame sa v prírode so zvieratami „trojnožkami“, ale ide skôr o prípady, keď majú nohu odtrhnutú, pretože sa chytili  do klepca. Ich zranenie je však na prvý pohľad iné, ako v prípade nášho Trojnožku,“ hovorí Jerguš Tesák, zoológ z WWF Slovensko.

Fotopasce ochranárov z NP Muránska planina zachytili Trojnožku neďaleko cesty I/66 vedúcej z Banskej Bystrice až do Télgartu. Po analýze záberov usúdili, že zranenia zvieraťu spôsobila pravdepodobne zrážka s autom. Tých po tejto ceste podľa WWF Slovensko s odvolaním na Slovenskú správu ciest prejde za jeden deň asi 3 000.

Zachránila ho svorka

Vďaka ďalším získaným záberom, ako aj odobratím vzoriek z terénu v podobe zvyšku trusu sa výskumníkom zo spoločného projektu podarilo zdokumentovať život oslabeného vlka po zranení. Spolu so zlým zdravotným stavom sa zmenilo aj jeho postavenie vo svorke. Napriek tomu, v akom stave bol, sa stále pohyboval v sprievode svorky, no jeho pozícia už zďaleka nebola taká významná. Bolo to vidieť  i na potrave, ktorú konzumoval. Trojnožka očividne dojedal len kosti a zvyšky po svorke, ako ukázal trus, ktorý sme našli,“ hovorí Tesák.

Zimu Trojnožka prežil, zo záberov z leta a jesene 2017 bolo dokonca zrejmé, že sa jeho zdravotný stav zlepšil. Napriek tomu bolo ďalšie zimné obdobie pre hendikepované zviera ťažkou skúškou. Predátor neschopný loviť je odkázaný len na pomoc svojej svorky a tej sa Trojnožka dočkal. Zviera sa objavilo na záberoch aj na jar v roku 2018, jeho ďalší osud je zatiaľ neznámy.

“Nevypudili ho, naopak, tolerovali ho, aj keď im nebol pri love na osoh. Príbeh Trojnožky poukazuje na dôležitosť sociálnych vzťahov vo svorke, kde vzájomná spolupráca medzi členmi vlčej rodiny je otázkou dlhodobého prežitia,“ hovorí Tesák, ktorý má vo WWF Slovensko na starosti program veľkých šeliem.

Trojnožka zachytený na fotopasci, foto: DIANA – Carpathian wildlife research

Mapujú kritické oblasti

Zaujímavým príbehom však nechcú ochranári poukázať len na jedinečnosť prírody, ale aj problém, kvôli ktorému bol Trojnožka zranený. Podľa ochranárov sú na Slovensku veľkým problémom ľudské zásahy do krajiny bez rešpektovania migračných trás a pohybu divo žijúcich zvierat. Téma u nás roky upadala do úzadia, rovnako ako budovanie prírodných migračných koridorov, ktoré by eliminovali zásahy človeka do prirodzeného prostredia a správania zvierat.

Ochranári sa na Slovensku tento problém snažia riešiť v rámci medzinárodného projektu ConnectGREEN, vďaka ktorému už aj u nás vznikli prvé zelené mosty vedúce ponad cestné komunikácie. Mnohé ďalšie sú vo fáze projektovania. WWF sa v spolupráci so slovenskými úradmi aktuálne zameriavajú na štúdium migračných trás a mapovanie kritických miest, kde je potreba riešenia najakútnejšia. Predísť tak chcú príbehom podobným tomu, ktorý prežil Trojnožka.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )