Predstavte si, že žijete v bežnej rakúskej dedinke pod Alpami. Ste obyvateľ Rakúska, no dostať sa môžete len do Nemecka, máte jedlo z Nemecka, no internet z Rakúska. Na ulici ste stále v Rakúsku, no akonáhle opustíte dedinu, ste v Nemecku. A to takmer z každej strany. Áno, práve taký je život v rakúskej kvázi-enkláve Jungholz.
Na úvod by bolo vhodné uviesť na pravú mieru základné pojmy, s ktorými budeme v tomto článku narábať. Azda najdôležitejším z nich je enkláva. Pri enkláve ide o výraz objavujúci sa v medzinárodnom práve, či v politickej geografii a značí cudzie štátne územie alebo jeho časť, nachádzajúce sa v územnom priestore konkrétneho štátu a ním úplne obkolesené, uvádza základnú poučku Lepšia geografia.
V rámci svetovej mapy a rozdelenia štátov nie je tento pojem vôbec cudzí, keďže poznáme hneď niekoľko veľmi populárnych enkláv. Medzi najznámejšie patrí napríklad Vatikán, San Maríno, ktoré obklopuje územie Talianska, alebo aj Lesotho, ktoré je zas „vložené“ na území Juhoafrickej republiky.
Sever Rakúska, alebo juh Nemecka?
Vedeli ste však, že tento nie príliš bežný jav máme aj v susednom Rakúsku? Práve obec Jungholz je kvázi-enklávou, ktorá funguje plne na nemeckom území, no zároveň spadá pod správu rakúskej spolkovej krajiny Tirolsko. Ako je to však vlastne možné?
V článku sa dozviete aj:
- prečo sa Jungholz odstrihol od Rakúska;
- ako funguje kvázi-enkláva;
- ako funguje život rakúskej dediny v Nemecku;
- ako sa dá dostať do Rakúska;
- čomu čelili počas pandémie.
Na samom juhu Nemecka, približne 30 kilometrov od mesta Kempten v Bavorsku, leží obec Jungholz, ktorá však zároveň nemá s Nemeckom nič spoločné. Teda okrem hraníc. K Jungholzu patrí aj niekoľko menších osád, ktoré síce sú v kotline Allgäuerských a Bavorských Álp, no správne je ich vyšším územným celkom spolková republika Tirolsko. Komplikované? Poďme si to rozmeniť na drobné.
Územie na juhu Nemecka, alebo na severozápade Rakúska? Prvé zmienky o území dnešnej obce Jungholz a priľahlých sídlach sa datujú ešte do 14. storočia, kedy sa majiteľom územia stal Heinz Lochpühler a pripojil ho k Tirolsku.
Konflikt ohľadom hraníc sa riešil stovky rokov
Medzi spolkovými republikami na juhu Nemecka, respektíve západe Rakúska, Bavorskom a Tirolskom, dochádzalo niekoľko storočí k sporom o hranice a územia. Konflikt trval viac ako 300 rokov, keďže od 15. storočia sa konečne uzatvorili zmluvy o hraniciach až v roku 1868. Zmluva z uvedeného roku pripojila Jungholz k bavorskej colnej správe a veci ostali nezmenené na viac ako 100 rokov, píše BBC.
Všetko sa opäť zmenilo až v roku 1995, kedy Rakúsko vstúpilo do Európskej únie a z Jungholzu sa stala kvázi-enkláva. Ako však funguje kvázi-enkláva? Podstatou je to, že územie iného štátu sa nachádza na území druhého štátu, no nie je celkom uzatvorené a odrezané.
To platí aj pre Jungholz, ktorého pár stoviek obyvateľov nemá cestný prístup do svojho štátu. Jediným bodom, kde sa katastrálne územie Jungholzu spája s Rakúskom, je horský vrch Sorgschrofen, ktorý však leží vo výške 1 631 m n. m. a oficiálna spojnica medzi Rakúskom a Jungholzom na danom mieste činí 1 meter široké horské prostredie. Čiže nejde o práve ideálnu a dostupnú hranicu.
Rakúska dedina s nemeckým myslením
Aj BBC vo svojom cestovateľskom článku o Jungholze zdôraznila, že po návšteve tohto miesta ostane človek riadne zamotaný. Začína to už vo veľkých rakúskych mestách, kde sa údajne množstva domácich pýtali na to, či vedia, že ich krajina má v podstate kvázi-enklávu na území Nemecka. Väčšina odpovedala, že o tomto mieste nikdy v živote nepočuli, respektíve ani nevedeli, čo to pre ich územie znamená.
Síce ide o riadny paradox, no zároveň sa nie je čomu čudovať. Jungholz má približne 300 obyvateľov, väčšina ľudí tam dochádza za prácou z Nemecka a z odvetví najviac fičí cestovný ruch, ubytovanie, hotelierstvo, lyžovanie, turistika či bylinkárstvo. Ako sa však o tamojších domácich vraví, majú skôr nemeckú, než rakúsku mentalitu a rovnako je to aj s dialektom pri rozprávaní.
Väčšina ľudí sa narodí v Nemecku, keďže najbližšia rakúska nemocnica je príliš ďaleko, no každý dostane aj rakúsky pas. Jedlo, tovar či nápoje dovážajú z Nemecka, no telefónne čísla alebo internet majú od rakúskych operátorov. Rovnaké je to aj so školami či lekármi. Aj tieto inštitúcie navštevujú v rámci nemeckého územia.
Čo sa týka financií, aj v tomto je Jungholz zaujímavým miestom. Kým Rakúsko neprijalo v roku 2002 euro, neplatilo sa tam šilingom ako vo zvyšku krajiny, ale nemeckou markou. Napriek tomu, že Jungholz patrí k tým menším dedinkám, kvôli jeho finančnej špeciálnosti bol dlhé roky finančným centrom pre nemecký investičný majetok a do roku 2015 tam sídlili tri rakúske banky, no nemali žiaden obchod, dodáva DW.
Počas pandémie boli odrezaní od sveta
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku