Nobelovu cenu za fyziku za rok 2018 získali v utorok James Peebles z Princetonskej univerzity (USA) za svoj výskum fyzikálnej kozmológie, ako aj Michael Mayor a Didier Queloz zo Ženevskej univerzity (Švajčiarsko) za objav exoplanéty obiehajúcej okolo hviezdy podobnej nášmu Slnku. Oznámila to dnes švédska Kráľovská akadémia vied, ktorá cenu udeľuje.
James Peebles a fyzikálna kozmológia
Philip James Edwin Peebles sa narodil v roku 1935 v kanadskom Winipegu. Je všeobecne považovaný za jedného z popredných svetových teoretických kozmológov. Významne prispel k teórii Veľkého tresku, ako aj v oblastiach tmavej hmoty a tmavej energie. Spolu s Robertom Henrym Dickem a ďalšími fyzikmi predpovedal existenciu reliktového žiarenia.
Nobelovu cenu získal za svoj celoživotný výskum vesmíru. Spolu s ďalšími fyzikmi predpovedal kozmické mikrovlnové pozadie, čo je elektromagnetické žiarenie, ktoré prichádza z vesmíru zo všetkých smerov a je pozostatkom z obdobia krátko po Veľkom tresku. Vytvoril tiež významné zistenia ohľadom nukleosyntézy Veľkého tresku teda vzniku chemických prvkov s vyššími atómovými hmotnosťami pri jadrových reakciách vo vnútri hviezd.
Začiatkom 70. rokov prispel k vyriešeniu problémov ohľadom temnej hmoty. Známy je tiež vytvorením kritéria Ostriker-Peebles, ktoré sa týkajú stability galaktickej formácie. V roku 1987 navrhol teoretický model opisujúci vývoj ranného vesmíru.
Objav exoplanéty
Astrofyzik Michael Mayor narodený v roku 1942 a astronóm Didier Quelor narodený v roku 1966 sú švajčiarski vedci pôsobiaci na Ženevskej univerzite. V roku 1995 spolu objavili prvú exoplanétu, teda planétu, ktorá obieha inú hviezdu ako Slnko.
Vykonali analýzu hviezdy 51 Pegasi (Helvetios), čo je žltý trpaslík o veľkosti podobnej Slnku a je vzdialený približne 50 svetelných rokov od Zeme. Pomocou Dopplerovej spektroskopie skúmali túto hviezdu a objavili tam exoplanétu s obežnou dráhou 4,2 dňa.
Objavená exoplanéta spochybnila dovtedy zaužívané modely formovania planét, keďže išlo o exoplanétu podobnú plynným obrom z našej slnečnej sústavy, avšak táto exoplanéta sa nachádzala neďaleko materskej hviezdy.
Nobelove ceny za fyziku
Všetci traja vedci prispeli podľa slov generálneho tajomníka Kráľovskej akadémie vied Gorana Hanssona „k pochopeniu evolúcie vesmíru a miesta, ktoré v ňom má náš svet“. Polovicu ceny získal podľa agentúry AP Peebles a o druhú polovicu sa za spoločný objav podelia Mayor a Queloz.
Okrem medaile a diplomu si všetci traja laureáti rozdelia aj finančnú odmenu v hodnote deväť miliónov švédskych korún (takmer 828 000 eur) a to na podujatí, ktoré sa bude konať 10. decembra v Štokholme.
Nahlásiť chybu v článku