Autor: unknown, vlastní fotografie černobílé fotografie vystavené v Lipinici nad Sázavou, Wikimedia

/ 0 / Michaela
Tak sa zdá, že Slovania chcú ťahať za jeden koniec. Či sa im to skutočne podarí, to je už ďalšia otázka.

Budúci rok si pripomenieme sto rokov od konca rakúsko-uhorskej monarchie. To, že sme boli súčasťou Uhorska, sa však málokomu páčilo. A tento postoj u niektorých ľudí ostal aj doteraz. Čoraz viac hlasov sa ozýva v prospech neoslavizmu, hnutia, v ktorom by všetci Slovania ťahali za jeden koniec. 

Celé to je o zachovaní kultúrnej identity. A to znie naozaj fajn. V súčastnosti je Slovensko súčasťou viacerých medzinárodných združení. Počnúc Európskou úniou a končiac NATO-m. No niektorí kritici týchto systémov poukazujú na to, že čoraz viac strácame svoju vlastnú národnú identitu. Keďže nechceme zachádzať do politiky, na to, či je to naozaj tak, si urobí názor každý z nás. My však chceme upozorniť na niečo iné. Neoslavizmus, o ktorom je počuť čoraz viac, nie je žiadna novinka. Pretože všetko tu raz bolo.

Myšlienka, ktorú sa nepodarilo uskutočniť

Aj v časoch Rakúsko-Uhorska sa našli kritici. Slovania sa stali ekonomicky i politicky závislí od Viedne. Tam bolo totiž to sídlo panovníkov, z ktorého sa vydávali pokyny. Málokoho vtedy zaujímali Slovania. Preto nečudo, že mnohí naši predkovia mali pocit, že ich slovo nemá žiadnu moc. V tých časoch nebola príliš ružová doba. A rovnako to je aj doteraz. Ľudia sa skupovali do hnutí, ktorých cieľom bolo zmeniť túto skutočnosť. Nechceli s nikým bojovať. Chceli modernú a demokratickú spoluprácu národov, ktoré sa nebudú chcieť navzájom vyvraždiť. A tak vzniklo hnutie Sokol, ktoré sa okrem fyzickej a psychickej kondície svojich zverencov staralo aj o upevnenie vzťahov medzi slovanskými národmi.

Všetci sme si rovní, no niektorí sú ešte rovnejší

w-dog.net

Hnutie vzniklo medzi rakúsko-uhorskými Slovanmi, ktorí si v monarchii želali dosiahnuť rovnaký status s Rakúšanmi a Maďarmi. Aktívnejší v tomto hnutí boli rozhodne Česi, a preto sa Sokol často označoval ako český výtvor. A Sokol sa naozaj snažil. Toto neoslovanské hnutie dokonca uskutočnilo dva kongresy. Prvý sa konal v roku 1908 v Prahe, zatiaľ čo druhý (a doteraz posledný), sa konal v roku 1910 v Sofii. Toto hnutie však muselo čeliť vážnemu problému v podobe prvej svetovej vojny, a tak ukončilo svoju činnosť.

Európska únia. Spojenie, s ktorým sa nie všetci stotožňujú

EU28-2013 European Union map.svg
Autor: Kolja21Vlastné dielo, CC BY 3.0, Wikimedia

Hnutie Sokol síce v čase svojej existencie nedosiahlo až tak veľa, no zaujalo dosť Slovanov. Naprieč Balkánom či krajín bývalého Sovietskeho zväzu. A mnoho ľudí apeluje na to, že by nebolo od veci, keby slovanské národy opäť ťahali za jeden koniec. Podľa mnohých je však skvelým krokom dopredu aj vznik Vyšehradskej štvorky, ktorá spája 4 postkomunistické krajiny. Okrem našej domoviny tam nájdeme Česko, Poľsko a Maďarsko.

Všetko sa dá prekrútiť

Myšlienka neoslavizmu sama o sebe nebola zlá. Slovanské národy majú rovnakú mentalitu a majú toho spoločné možno viac, akoby sme čakali. No z jej nepochopenia vznikli rôzne extrémy, ktorým sa aj dnes na Slovensku darí. To, čo bolo pekné, sa prekrútilo a vyústilo do neonacizmu. Tak to už býva, keď miesto toho, čo nás spája, hľadáme to, čo nás rozdeľuje. Ktovie, možno sa tá dobrá myšlienka dá použiť a o neoslavizme sa začne opäť rozprávať. Ale to všetko ukáže až čas.

Pozri aj: Nájdu vám partnera, no môžu vás dohnať až k samovražde. Toto sú sekty, ktorým aj na Slovensku veria tisíce ľudí

slavorum.org


Komentovať (0)