Foto: JAROSLAV OŽANA/ MAFRA/Profimedia

V piatok 7. júla 1961 v Dole Dukla v Dolnej Suchej pri Havířově vypukol rozsiahly požiar.

Z bežného pracovného dňa sa náhodou stalo tragické nešťastie. Neúmyselný pohyb, podcenenie rizika a séria zlyhaní spôsobili jednu z najväčších banských katastrof v histórii českého baníctva po druhej svetovej vojne. Požiar, ktorý vypukol pred 65 rokmi, navždy poznačil stovky rodín v Československu.

V piatok 7. júla 1961 v Dole Dukla v Dolnej Suchej pri Havířově vypukol rozsiahly požiar, ktorý vznikol nešťastnou náhodou.

Jama v Dolnej Suchej v Havířově vznikla v roku 1905 ako Jama cisára Františka Jozefa I. východne od Novej jamy v Orlovej-Lazích. Založila ju rodina Gutmannovcov a spolu s baňami Nová jama, Hlavná jama, Žofia a koksáreň Lazy ju spravovalo riaditeľstvo Kamenouhelných závodov Orlová-Lazy v Doubravě. Od roku 1918 niesla meno Jama Suchá a od októbra 1949 sa jej názov zmenil na baňa Dukla.

V druhej polovici päťdesiatych rokov minulého storočia začala rozsiahla rekonštrukcia bane, ktorá trvala 10 rokov a umožnila ťažbu až okolo dvoch miliónov ton uhlia, na bezpečnosť pri práci sa však myslelo len minimálne, čo bolo jedným z dôvodov následnej tragédie.

V roku 1961 bola Dukla dokonca vybraná ako prvá baňa na vyskúšanie podmienok štátom pripravovaného zavedenia päťdňového pracovného týždňa, teda 40 hodín týždenne. V celom Československu bol vo všetkých odvetviach v tom čase stále ešte bežný šesťdňový pracovný týždeň, teda 48 hodín týždenne, nepracovalo sa len počas nedele.

Pre baňu to však znamenalo napätú ekonomickú situáciu, preto bolo odvolanie ľudí z ohrozeného miesta považované za sabotáž. Navyše, nikto ani len nepripúšťal, že by vôbec k nejakej tragédii mohlo dôjsť.

Trvalo niekoľko hodín, kým boli baníci odvolaní z pracoviska

Uložiť článok

Najnovšie články