Mám vami manipulovať a vytvoriť si armádu fanatikov? Prečítala som knihu takú mocnú, že ju zakazujú v mnohých väzeniach

Ovládať zákony moci, to podľa priaznivcov knihy znamená nežiť v rozprávkovom svete a vedieť, ako sa nenechať manipulovať „zdatnejšími“ hráčmi. Dokonca, ako píše, ak sa ich všetky naučíme, budeme o to lepší partneri, zamestnanci, podnikatelia či rodičia. Sľubuje lepšie vodcovské schopnosti, viac vnútornej sily, rozhodnosti, inteligencie a vynaliezavosti. Sľubuje moc. Toľko moci, že vás nikdy neprestane baviť.

Pokiaľ ste o titule ešte nepočuli, s úplnou istotou ste nikdy predtým nezavítali do sekcie s názvom literatúra sebarozvoja.

Robert Greene je v tomto žánri ako doma a prostredníctvom veľmi zdatnej a precíznej analýzy skúma roky jediné — moc a jej rozličné podoby.

Sám Greene vraj pravidlá nedodržiava, napriek tomu ich všetkým odporúča

Greene zasvätil výskumu moci celý neskorší život. Je vysokoškolsky vzdelaný, pričom jeho osud v mnohom pripomína postavu z novely Donny Tarttovej.

Bol to dobrý študent-samotár. Na univerzite študoval antické Grécko, po škole sa mu dariť prestalo. Za svoj život údajne vystriedal, podľa vlastných slov, viac než 80 rôznych zamestnaní.

Časť raného života prežil v Európe, kde ho počas pobytu v Paríži uhranula téma pravidiel zvádzania. Túto tému neskôr prebral vo svojej knihe 24 zákonov zvádzania.

48 zákonov moci — jeho najslávnejší výtvor, je však v knižnom svete moderný magnum opus do štúdia o čosi všeobecnejších zákonov.

Kniha kladie dôraz na základné pravidlá, pričom ich dodržiavaním podľa Greenea dosiahneme čokoľvek, čo máme v pláne. Podľa Time ide dnes o druhú najčastejšie zakazovanú knihu vo väzeniach. Predbieha ju len dielo Prison Ramen, čo je kniha plná receptov z prostredia väznice — niektoré väznice knihu obmedzili preto, pretože by mohla poskytovať informácie o pašovaní a podnecovať nevhodné správanie medzi väzňami.

Podľa The New Yorker, Greene o sebe tvrdí, že v skutočnom živote pravidlá nedodržiava. Napriek tomu nás však už v úvode knihy upozorní, že na znalosti zákonov moci nie je nič nemravné.

Ich znalosť podľa neho nie je neetická. Tvrdí, že jednoducho ostatných učí o prirodzených ľudských kvalitách. Skúma fantáziu, ego a obyčajnú ľudskú túžbu po úspechu.

Avšak ja po prečítaní viem, koľko je v tejto knihe skutočne ukryté.

Čítala som veľmi opatrne, je ľahké stratiť hlavu