Napriek tomu, že ľudstvo tvorí smiešnu zložku života na Zemi, za svoje krátke pôsobenie sme dokázali napáchať viac škody, ako akýkoľvek iný živočíšny druh. Podľa aktuálnych štatistík, v súčasnosti (máj 2018), obýva našu planétu 7,62 miliardy ľudí. Toto číslo reprezentuje iba 0,01% všetkého života, ktorý sa na Zemi nachádza. Počas nášho pôsobenia sme však už vyvraždili 83% žijúcich cicavcov a vyplienili zhruba 50% rastlín. Naopak, hospodárske zvieratá, ktoré držíme v zajatí, sú na tom so svojim počtom viac než dobre. Podmienky, v ktorých žijú sú už však samozrejme inou pesničkou.

Baktérie predstavujú 13% života na našej planéte. Napriek tomu, že toto je už slušný počet, rastliny ho stále zatieňujú, so svojimi 82%. Ostatné druhy od hmyzu, cez ryby až po zvieratá zastupujú len 5% biomasy. Podobnú štúdiu, akou sa zaoberal profesor Ron Milo z Weizmannovho inštitútu vied v Izraeli, doposiaľ nikto nespravil. „Bol som prekvapený, že zatiaľ nikto nezostavil percentuálny odhad našej biomasy,“ povedal profesor Milo. Dúfam, že to ľuďom pomôže utvoriť si obrázok o tom, akú dominantnú rolu zohrávame.

Profesor Milo uviedol aj to, že sa rozhodol upustiť od konzumácie mäsa, vzhľadom k tomu, aký negatívny dopad má chov hospodárskych zvierat na životné prostredie. Zmena, ktorá v súčasnosti prebieha na našej planéte, donútila vedcov k tomu, že by sme mali pomenovať našu súčasnú epochu. V súčasnosti by sme mali žiť v takzvanom antropocéne, ktorého začiatok niektorí experti stanovili na časy industriálnej revolúcie. Ďalší zas hovoria, že nové geologické obdobie nastalo už s objavom poľnohospodárstva, čo bolo zhruba pred 8-tisíc rokmi. To znamená, že by sa ukrojila značná časť z predošlej epochy, holocénu.

Dôvod, pre ktorý sa vedci zamýšľajú nad pomenovaním nového geologického obdobia, je množstvo vtáčích kostí od sliepok, cez husy až po kačky, ktoré sa nachádzajú všade naokolo. Tieto zvieratá už po veľmi dlhú dobu predstavujú značnú časť nášho jedálnička. Hydina chovaná na mäso predstavuje 70% všetkého vtáctva na Zemi, zatiaľ čo len 30% vtákov žije v divočine. 60% cicavcov sú hospodárske zvieratá, teda hydina a bravčovina.

„Diéta, ktorú si zvolíme, výrazne ovplyvní prirodzené prostredie zvierat, rastlín a iných organizmov,“ dodáva profesor Milo. Paul Falkowski z Rutgersovej univerzity v New Jersey prehlásil, že z tejto štúdie môžeme vyvodiť dva závery. „Prvý je, že ľudstvo je veľmi dobré v čerpaní prírodných zdrojov. Druhé je, že väčšinu života na našej planéte tvorí zeleň, z čoho vyplýva, že naša biomasa sa skladá prevažne z dreva.“ V skutočnosti to však nie je tak jednoduché. Množstvo hospodárskych zvierat, ktoré chováme, veľmi negatívne dopadá na našu planétu a tak by sme sa mali trochu pozastaviť a uvažovať aj nad alternatívnymi zdrojmi potravy, nie len nad obnoviteľnými zdrojmi energie.

Pozri aj: Možno nie sú zo Zeme. Bizarná štúdia tvrdí, že chobotnice prišli na Zem z inej planéty

theguardian.com