Kde nie je kyslík, tam nie je život. Aj keď toto tvrdenie nie je úplne správne, drvivá väčšina života na Zemi je založená práve na kyslíku a jeho premene na oxid uhličitý a naopak. Preto správy o tom, že pokles atmosferického kyslíka naďalej pokračuje, určite nepotešia nikoho. Najnovší výskum odhaľuje, že pred 1 miliónom rokov bolo v atmosfére približne o 1 percento kyslíka viac ako je dnes. Čo sa stalo a prečo nastal pokles? A má to na nás nejaký vplyv?
Vedecký tím z Princetonskej univerzity odoberal vzorky starého ľadu z Grónska a z Antarktídy. Následne v týchto vzorkách hľadali vzduchové bubliny a analyzovali hladinu kyslíka v nich. Na základe meraní prišli na to, že pred 800 tisíc rokmi sa v atmosfére nachádzalo o 0,7 % kyslíka viac.
Aj keď to môže vyznievať desivo, no takýto pokles má zanedbateľný vplyv na biologické procesy. Pokles úrovne kyslíka o 0,7 % si môžete hravo vyskúšať aj vy, stačí navštíviť dostatočne veľkú budovu. Vo výške na úrovni asi 30. poschodia bude v atmosfére kyslíka menej približne o túto hodnotu.
Vedci ale hľadajú odpoveď na to, čo vôbec za týmto poklesom stojí. Domnievajú sa že na pokles môže vplývať pôdna erózia. Tým, ako nastane zosuv pôdy, odhalí sa čerstvý sediment, ktorý začne na vzduchu oxidovať – spotrebovávať kyslík. To podľa vedcov môže byť jeden z dôvodov poklesu kyslíka vo vzduchu.
Ďalší dôvod súvisí s celkovou zmenou klímy. Pokles teploty Zeme nastáva už niekoľko miliónov rokov, ak si odmyslíme posledných približne 150 rokov. Pokles celkovej teploty znamená aj zníženie teploty oceánov. A ako sa oceán ochladzuje, tak sa zvyšuje rozpustnosť kyslíka vo vode, čo znamená, že pri nižších teplotách dokáže voda zadržať viac kyslíka.
A v neposlednom rade je tu moderný človek a jeho činnosť, ktorá produkuje veľké množstvá oxidu uhličitého a jeho koncentrácia v ovzduší rastie. Paradoxne sa ale nezaznamenáva pokles kyslíka v súvislosti s nárastom vypúšťania oxidu uhličitého. Ďalšia ľudská činnosť však preukázateľne znižuje množstvo kyslíka. Ako príklad môže slúžiť obyčajná hrdza. Ako železo oxiduje a mení sa na hrdzu, spotrebováva sa pri tom kyslík. A tiež napríklad taký pyrit, nazývaný tiež mačacie zlato, dokáže na seba naviazať veľké množstvá kyslíka.
Vedci ale upokojujú, že takýto malý pokles kyslíka je neškodný a nemá žiadny vplyv. Viac by sme sa mali zaoberať tým, ako si vzduch a kyslík v ňom obsiahnutý udržiavať čistý – bez smogu a exhalátov. To je skutočne veľká výzva, ktorú bude musieť ľudstvo v blízkej budúcnosti rozhodne vyriešiť.
interez.sk (Matej Mensatoris) iflscience.com
Nahlásiť chybu v článku