Foto: twitter.com (HTAVed/GreeceInTelAviv)

Vedel, že nemá čo stratiť. 26-ročný Žid Marcel schoval list do termosky a zahrabal neďaleko krematória. Jeho obsah sa konečne podarilo rozlúštiť.

Osobné svedectvo má neraz nevyčísliteľnú hodnotu. Prostredníctvom neho sa dozvieme o bolestivých udalostiach z prvej ruky. Presne tak to bolo aj v prípade 26-ročného Gréka, ktorý sa „previnil“ tým, že bol Žid. Z obsahu 12-stránkového listu ostane zle aj vám.

Čo pre vás znamená tragédia? Pre niekoho je to strata domáceho miláčika, či rozchod s frajerom. Áno, sú to situácie, ktoré nás vedia zasiahnuť. Ale sotva si dokážeme predstaviť bolesť, ktorú na vlastnej koži prežívali milióny židov, ktorých život sa skončil v koncentračnom tábore. Ani Marcel Nadjari, grécky žid nebol výnimkou. Videl, ako nacisti odvádzajú do plynovej komory celú jeho rodinu. Prišiel o rodičov, sestru i brata. Zaumienil si, že urobí všetko preto, aby po sebe zanechal svedectvo. Chcel potrestať tých, ktorí spôsobili zverstvá, na ktoré nesmieme zabudnúť. Trvalo však takmer štyridsať rokov, kým sa vedcom podarilo rozlúštiť jeho odkaz.

Výpoveď, z ktorej vám prebehne po chrbte mráz



„Koľkokrát som mal chuť to všetko ukončiť. Zaradiť sa do radu za ostatných a ísť do plynovej komory. No nemohol som to urobiť. Musel som zostať, aby som podal svedectvo o tom, čo sa deje. Musel som pomstiť svoju rodinu,“ dočítame sa v liste, ktorý vedci lúštili niekoľko rokov. List objavil o 36 rokov neskôr poľský študent, ktorý si pri prehliadke Osvienčimu všimol, že niečo trčí zo zeme. Vytiahol termosku a objavil v ňom list. Ako však vidíme aj z fotodokumentácie, list bol naozaj nečitateľný a tak vedcom trvalo niekoľko rokov, kým sa im ho podarilo rozlúštiť.



V liste sa dozvieme to, čo sa ťažko počúva. Marcel v ňom opisuje plynové komory, ako aj samotné krematória. „Krematórium je obrovská budova s 15 pecami. Pod záhradou sú dve obrovské pivnice, v ktorých sú plynové komory. Akonáhle do nich vojde 3-tisíc ľudí, komora sa zavrie. Obete umierajú v priebehu 6 – 7 minút v obrovských bolestiach. Plyn dodáva nemecký červený kríž, v ktorom sú dvaja príslušníci SS.“ Ďalej Marcel opisuje to, čo sa dá len ťažko pochopiť. Proces spaľovania tiel obetí, krik, a obrovské množstvo ľudí, ktorí skončili v plynových komorách. Dá sa to vôbec predstaviť?



Marcel, ktorý bol príslušníkom Sonderkommanda opisuje, aké to bolo, keď musel ťahať mŕtve telá k výťahom, ktoré ich dopravili k peci. Hnev a túžba po spravodlivosti mu však pomohli prežiť. V roku 1951 s presťahoval do New Yorku, no nedožil sa objavu svojho odkazu, zomrel v roku 1971. Jeho list je však svedectvom, na ktoré by sa nemalo zabudnúť. Pretože aj dnes sa nájdu pomýlení ľudia, ktorí tvrdia, že tieto udalosti sa vlastne ani nestali. A to je takmer rovnako desivé ako to, čo sa v koncentračných táboroch.

Pozri aj: Vypichovanie očí, sťahovanie z kože a odrezávanie končatín. Najhorší koncentračný tábor histórie nebol Osvienčim a nezabíjali v ňom Nemci, no vie o tom len málokto

unilad.co.uk
Uložiť článok

Najnovšie články