Hasič Peter Baša: Najhoršie sú dopravné nehody, tie ostávajú v hlave. Ak vám horí dom, nemá zmysel riskovať život

Byť hasičom nie je len o adrenalíne a výjazdoch. Je to životný štýl, služba ľuďom a zároveň práca, ktorá si vyžaduje disciplínu, psychickú odolnosť a silné kolektívne puto. Nadporučík Peter Baša, veliteľ čaty v Trnave, hovorí o tom, čo ho priviedlo k hasičskému povolaniu, aký je jeho bežný pracovný deň, ale aj o silných momentoch, ktoré mu zostali v pamäti. Rozhovor odhaľuje zákulisie hasičskej služby tak, ako ju bežne nevidíme.

Peter Baša je hasičom už 13 rokov. Vo svojom povolaní sa našiel – vyhovuje mu, že nie je stereotypné, že sa môže stále vzdelávať a pracovať na sebe, ale aj výborný kolektív na pracovisku.

Peter pôsobí ako nadporučík a veliteľ čaty Hasičského a záchranného zboru v Trnave.

V rozhovore nám opísal nielen časté chyby, aké ľudia robia, ale aj to, aký vplyv majú na jeho prácu moderné technológie. Zisťovali sme tiež, ako sa hasiči vyrovnávajú so psychickou záťažou svojej práce a aké predpoklady by mal mať človek, ktorý by sa chcel stať hasičom.

Čo vás motivovalo k tomu stať sa hasičom? Snívali ste o tom od detstva?

Viete, keby som povedal, že som o tom sníval, tak by som klamal. Nebolo to tak, že som odmalička túžil byť hasičom. Skôr ma k tomu priviedol kamarát, ktorý to robil ešte skôr ako ja. Raz, keď som pracoval vo fabrike v Trnave, som sa zamyslel, či je to naozaj cesta, ktorou chcem v živote ísť. Kamarát mi rozprával o svojej práci – že nie je stereotypná, že sa tam človek učí nové veci a môže sa posúvať. To ma motivovalo stať sa hasičom.

A splnilo to vaše očakávania?

Áno, samozrejme. Keby nie, tak by som tam nebol.

Aký vplyv má vaša práca na váš súkromný život? Je iný než pri práci vo fabrike?

Určite. Máme 24-hodinové služby, čiže odchádzame ráno o siedmej a vraciame sa až na druhý deň ráno. Máme potom dva dni voľna, ale môžu nás aj vtedy zavolať do pohotovosti. V prípade búrok alebo veľkých výjazdov nás operačné stredisko môže povolať späť. Práca nie je stereotypná a máme výborný kolektív. Moja partnerka tiež pracuje u hasičov, na operačnom stredisku, takže túto prácu chápe. Rodičia ma najskôr odhovárali, teraz sú v pohode. Dcérka je nadšená, hlavne keď chodíme robiť ukážky do škôlky.

Aká časť vašej práce vás napĺňa najviac?

Mňa baví všetko – výjazdy aj služba na útvare. Sme super partia, mladý kolektív. Stretneme sa aj mimo služby. Mám rád tú prácu ako celok.

V posledných rokoch sa hovorí o tom, ako klimatické zmeny vplývajú na rôzne povolania, napríklad aj na to hasičské. Ako vplývajú vysoké teploty počas letných mesiacov na počet výjazdov?

To sa nedá úplne presne špecifikovať, že by sme mali vždy viac dopravných nehôd alebo požiarov. Samozrejme, vysoké teploty vplývajú na vznik požiarov – keď je sucho, oheň sa rýchlo šíri. Ale napríklad v lete máme aj viac ťažších dopravných nehôd. Nie je zima, ľudia sú menej opatrní, motorkárov je viac, jazdí sa rýchlejšie. Takže cez leto je viac nehôd aj požiarov – napríklad požiare suchého porastu, polí, alebo poľnohospodárskych strojov.

Niekedy máme výjazdov osem, z toho sedem požiarov a jednu nehodu, inokedy päť nehôd a dva požiare. Nedá sa to dopredu určiť – každý deň je iný. Teraz je napríklad obdobie žatvy, takže máme výjazdy k požiarom obilia, strnísk či traktorov. Tých výjazdov je jednoducho veľa.

Ovplyvňujú vašu prácu klimatické zmeny?

Určite áno. Napríklad pri výjazdoch počas horúčav dochádza k rýchlemu prehriatiu organizmu – najmä u zásahových hasičov, ktorí sú oblečení v plnom výstroji. Pri požiaroch rodinných domov alebo výrobných hál musíme ako velitelia dbať na to, aby sa chlapi striedali, aby mali prestávky, oddych a dodržiavali pitný režim. Inak hrozí vyčerpanie či kolaps. No a potom sú tu intenzívne búrky, ktoré prinášajú množstvo technických zásahov – popadané stromy, strhnuté strechy. Počet výjazdov tým určite rastie. Vidíme to aj v zahraničí – obrovské lesné požiare v Grécku, Chorvátsku či USA. Klimatické zmeny už reálne ovplyvňujú aj nás.

Myslíte si, že niečo podobné môže v budúcnosti čakať aj Slovensko?