Foto: TASR/AP, Profimedia

Rok 2025 bol na zásadné udalosti bohatý.

Keďže sa rok 2025 blíži ku koncu, prinášame prehľad najzásadnejších a najdôležitejších udalostí posledných dvanástich mesiacov. Aj keď sa v tomto roku nešírilo žiadne respiračné ochorenie, ktoré by ochromilo polovicu planéty, o zaujímavé momenty nebola núdza.

Od bizarnej politiky spoza oceánu, dramatických momentov v Európe až po premyslenú krádež a prelomové rozhodnutie o sociálnych sieťach – toto boli momenty, ktoré v tomto roku rezonovali najviac.

Donald Trump druhýkrát prezidentom

Jednou z prvých veľkých politických udalostí roku 2025 bol návrat Donalda Trumpa do Bieleho domu. Republikán sa po zložení prísahy stal 47. prezidentom Spojených štátov a do prezidentského úradu sa vrátil po štyroch rokoch, keď v novembrových voľbách porazil viceprezidentku Kamalu Harrisovú. Inaugurácia sa pre extrémne chladné počasie uskutočnila v interiéri, čo sa predtým stalo len výnimočne. Naposledy v roku 1985 počas druhého nástupu Ronalda Reagana.

Foto: SITA/AP

Ceremónie sa zúčastnili najvyšší predstavitelia USA, bývalí prezidenti aj viacerí zahraniční lídri a známe mená zo sveta biznisu. Trump zároveň avizoval, že hneď v prvý deň v úrade podpíše sériu výkonných nariadení, čím naznačil razantný štart svojho druhého prezidentského mandátu. Celý svet sa následne v roku 2025 pre jeho rozhodnutia zmietal v chaose a neistote.

Alexandr Lukašenko vyhral siedme prezidentské voľby

Ďalšou výraznou politickou udalosťou roku boli prezidentské voľby v Bielorusku, v ktorých si podľa oficiálne prezentovaných údajov zabezpečil ďalšie víťazstvo úradujúci prezident Alexandr Lukašenko. Exit poll zverejnený v štátnej televízii mu prisúdil 87,6 percenta hlasov, čím si dlhoročný líder krajiny vybojoval už siedme päťročné funkčné obdobie. Lukašenko stojí na čele Bieloruska nepretržite od roku 1994 a patrí medzi najbližších spojencov ruského prezidenta Vladimira Putina.

Foto: TASR/AP

Spojené štáty aj Európska únia ešte pred hlasovaním upozorňovali, že voľby nemožno považovať za slobodné ani spravodlivé, keďže v krajine nefungujú nezávislé médiá a opozícia bola systematicky odstránená z verejného života. Proti Lukašenkovi stáli len formálni vyzývatelia bez otvorenej kritiky režimu, pričom najsilnejší z nich získal necelé tri percentá hlasov. Krajinu opustili státisíce ľudí a podľa organizácií na ochranu ľudských práv zostávalo v Bielorusku aj v roku 2025 viac než tisíc politických väzňov.

Zrážka dopravného lietadla s vojenským vrtuľníkom

K tragickým udalostiam, ktoré svet zažil v roku 2025, patrila aj vážna letecká nehoda pri Washingtone. Komerčné lietadlo spoločnosti American Airlines sa počas priblíženia na letisko Ronalda Reagana zrazilo s vojenským vrtuľníkom Black Hawk a zrútilo sa do rieky Potomac. Na palube lietadla bolo 60 cestujúcich a štyria členovia posádky, vo vrtuľníku sa nachádzali traja vojaci na cvičnom lete.

Išlo o jednu z najvážnejších leteckých tragédií v USA za posledné roky. Vyšetrovanie nehody okamžite prevzali federálne úrady, pričom FBI vylúčila terorizmus aj úmyselné zavinenie. Prezident Donald Trump nehodu označil za situáciu, ktorej sa podľa neho dalo zabrániť. Letisko bolo po nehode na niekoľko hodín úplne uzavreté a tragédia opäť otvorila diskusiu o bezpečnosti letovej prevádzky v husto frekventovanom vzdušnom priestore hlavného mesta USA.

Robert Fico rečnil v USA, stretol sa aj s Muskom

V tomto roku premiér Robert Fico absolvoval zahraničné cesty na všetky svetové strany. Vo februári sa stretol aj s najbohatším človekom planéty Elonom Muskom. Hlavou témou boli, ako inak, mimovládne organizácie. Konkrétne Agentúra USA pre medzinárodný rozvoj (USAID), ktorú Fico opakovane kritizoval za financovanie mimovládnych organizácií a médií na Slovensku. Podľa premiéra mali tieto prostriedky slúžiť na „protivládnu činnosť“, pričom Musk ho ubezpečil, že nová administratíva USA nemá záujem zasahovať do vnútorných záležitostí iných krajín prostredníctvom podobných programov.

Foto: Facebook – Robert Fico

Rokovanie sa dotklo aj amerických ciel na európske tovary, témy, ktorá nás sprevádzala počas celého roka. Diskutovalo sa aj o investičných príležitostiach, vrátane možnosti budovania dátových centier pre projekty umelej inteligencie a prípadnej výroby elektromobilov Tesla na Slovensku. Premiér počas návštevy USA vystúpil aj na konferencii CPAC a absolvoval ďalšie oficiálne podujatia.

Rokovania Zelenského v Bielom dome

Vzťahy medzi USA a Ukrajinou boli počas celého roka divoké. Donald Trump svoje názory často menil „z večera do rána“. Symbolom tohto vzťahu bolo stretnutie v Bielom dome v posledný februárový deň. Rokovanie sa skončilo predčasne po ostrej výmene názorov v Oválnej pracovni, po ktorej Zelenskyj z Washingtonu odišiel.

Foto: TASR/AP

Trump následne verejne vyhlásil, že ukrajinský prezident podľa neho nie je pripravený na mier a vyčítal mu nedostatočnú vďačnosť za podporu USA. Kritizoval aj Zelenského výber oblečenia. Trump označil správanie Zelenského za neúctivé a odkázal mu, aby sa vrátil až vtedy, keď bude na mier pripravený. Incident vyvolal medzinárodnú pozornosť a stal sa symbolom zhoršenia diplomatickej atmosféry okolo konfliktu na Ukrajine.

Kate Perry spievala v beztiažovom stave

K mediálne najsledovanejším momentom roka 2025 patril aj let spoločnosti Blue Origin, na ktorý sa vydala šesťčlenná výlučne ženská posádka. Krátku cestu za hranicu vesmíru absolvovali okrem iných speváčka Katy Perry či snúbenica (dnes už manželka) zakladateľa firmy Jeffa Bezosa, Lauren Sánchezová. Let rakety New Shepard zo západného Texasu trval približne desať minút a kapsula sa dostala do výšky okolo 100 kilometrov nad Zemou, kde si posádka užila niekoľko okamihov v beztiažovom stave. Po návrate ich na Zemi osobne privítal Bezos.

Katy Perry si splnila dlhoročný sen a v beztiažovom stave si zaspievala pieseň What a Wonderful World, čím sa let zapísal aj do popkultúrnej histórie. Misia bola v poradí jedenástou s ľudskou posádkou v rámci programu Blue Origin, ktorý od roku 2021 ponúka komerčné suborbitálne lety a opakovane priťahuje pozornosť známych osobností aj verejnosti.

Smrť pápeža Františka

Apríl priniesol jednu z najsmutnejších udalostí pre kresťanský svet, úmrtie pápeža Františka. Hlava katolíckej cirkvi, vlastným menom Jorge Mario Bergoglio, zomrela 21. apríla vo veku 88 rokov, len deň po tom, ako na Veľkonočnú nedeľu ešte udelila tradičné požehnanie Urbi et orbi.

Foto: SITA (Kancelária prezidenta SR)

Pápež František stál na čele katolíckej cirkvi od roku 2013 a jeho pontifikát bol spojený s dôrazom na sociálnu spravodlivosť, pokoru a reformy. V posledných týždňoch života bojoval s vážnymi zdravotnými problémami vrátane zápalu pľúc a ďalších komplikácií, pre ktoré bol hospitalizovaný v rímskej nemocnici Gemelli. Jeho smrť vyvolala vlnu smútku po celom svete a zároveň otvorila obdobie očakávania voľby jeho nástupcu, ktorá mala určiť ďalšie smerovanie katolíckej cirkvi.

Tento PREMIUM článok si teraz môžeš prečítať ZADARMO

Dohoda o nerastných surovinách medzi USA a Ukrajinou

Po neúspešných rokovaniach v Bielom dome z februára sa koncom apríla podarilo podpísať dohodu o nerastných surovinách medzi USA a Ukrajinou. Dokument zabezpečil vznik spoločného investičného fondu, prostredníctvom ktorého majú USA spolu s Ukrajinou podporiť rozvoj prírodných zdrojov a prilákať zahraničný kapitál.

Foto: TASR/AP

Dohoda má zároveň vytvoriť stabilnejšie investičné prostredie a urýchliť obnovu ukrajinskej ekonomiky. Kyjev zdôraznil, že si ponechá plné vlastníctvo všetkých nerastných surovín a rozhodujúce slovo o ich ťažbe, pričom investičný fond budú obe strany spravovať na rovnocennej báze. Podľa posledných informácií americkí investori na jeseň prvýkrát navštívili potenciálne miesta s výskytom vzácnych minerálov. Dohoda teda, zdá sa, platí, a fond sa rozbieha.

Koniec Elona Muska v Bielom dome

Elon Musk v máji oznámil, že končí vo vedení Úradu pre efektivitu štátnej správy (DOGE), ktorý viedol od januára. Musk mal za úlohu spolu so svojím tímom znižovať zbytočné vládne výdavky a reformovať jednotlivé agentúry, pričom počas pol roka sa podarilo znížiť počet federálnych zamestnancov približne o 12 percent. Napriek tomu podľa agentúr dosiahol menej, než pôvodne plánoval, a jeho snahy často narazili na odpor členov Trumpovej administratívy.

Foto: TASR/DPA

Odchod Muska súvisel aj s jeho kritikou Trumpovho balíka daňových a výdavkových škrtov, pričom to skončilo až osobnými urážkami medzi Trumpom a Muskom. V posledných týždňoch vo funkcii vyjadril frustráciu z pomalého tempa zmien a z politickej kritiky, pričom po ukončení svojho pôsobenia sa plánoval vrátiť k podnikaniu. Svoj odchod označil za príležitosť poďakovať sa prezidentovi a vyzdvihnúť, že agentúra časom „len silnie“.

Havária Boeingu v Indii

Jún 2025 priniesol jednu z najtragickejších leteckých havárií roka, keď Boeing 787-8 Dreamliner spoločnosti Air India krátko po štarte z Ahmadábádu havaroval a zrútil sa na študentský internát v mestskej štvrti Méghání Nagar. Záchranári zo zasiahnutej budovy vyniesli telá najmenej 30 osôb, medzi ktorými bolo aj 11 detí.

Na palube lietadla bolo 244 ľudí, zázrakom sa podarilo prežiť jednému z nich. Lietadlo krátko po vzlete vyslalo núdzový signál, no posádke sa nepodarilo situáciu zvládnuť. V nádržiach sa nachádzalo množstvo paliva, čo spôsobilo masívny výbuch pri náraze.

Texas postihli ničivé záplavy

Júl 2025 sa zasa niesol v znamení jednej z najničivejších prírodných katastrof v histórii Texasu, keď prívalové povodne spôsobili smrť najmenej 104 ľudí. Medzi mŕtvymi bolo aj 27 dievčat a personál letného kresťanského tábora Camp Mystic.

Foto: SITA/AP

Americký prezident Donald Trump označil záplavy za katastrofu, aká sa vyskytuje raz za sto rokov, a odsúdil kritiku týkajúcu sa údajne nedostatočných protipovodňových opatrení. Povodne vyvolala búrka, počas ktorej spadlo za krátky čas rekordné množstvo zrážok a hladina rieky Guadalupe stúpla v priebehu hodiny približne o osem metrov, čo spôsobilo masívne zaplavenie okolitých oblastí.

Samit Trump – Putin

V auguste sa uskutočnil dlhoočakávaný samit medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom na Aljaške, ktorý trval viac než dve a pol hodiny. Hlavnou témou rokovaní bolo možné prímerie vo vojne na Ukrajine, pričom rokovania sa zúčastnili aj ministri zahraničia a osobitní vyslanci oboch krajín.

Foto: SITA/AP

Trump vtedy stretnutie hodnotil ako veľmi produktívne a naznačil, že sa možno uskutoční aj ďalšie stretnutie s Putinom a so Zelenským, možno aj v Moskve. Nič z toho sa neudialo, situácia na Ukrajine zostala počas roka rovnaká. Od tohto stretnutia ubehli viac ako štyri mesiace, mierové zmluvy sa črtajú „každý týždeň“, mier je však stále v nedohľadne.

Zemetrasenie v Afganistane

Východný Afganistan zasiahlo v septembri zemetrasenie s magnitúdou 6,0, ktoré si vyžiadalo viac ako 1 400 obetí a tisíce zranených. Záchranné operácie prebiehali v provincii Kúnar a Nangarhár, pričom humanitárne organizácie vtedy varovali, že počet postihnutých môže dosiahnuť státisíce ľudí.

Európska únia poskytla jeden milión eur a 130 ton humanitárnej pomoci.

Fico ako jediný na prehliadke v Číne

V čínskom hlavnom meste Peking sa v septembri konala slávnostná vojenská prehliadka pri príležitosti 80. výročia skončenia druhej svetovej vojny. Podujatia sa zúčastnili lídri 24 krajín, pričom Slovensko bolo jediným štátom EÚ zastúpeným na najvyššej úrovni. Postaral sa o to premiér Robert Fico.

Foto: TASR/AP

Medzi hosťami boli ruský prezident Vladimir Putin, severokórejský vodca Kim Čong-un, prezident Bieloruska Alexander Lukašenko, iránsky prezident Masúd Pezeškiján či srbský prezident Aleksandar Vučič. Išlo o jednu z najvýznamnejších vojenských prehliadok v Ázii za posledné desaťročia. Na tribúne sa po 66 rokoch stretli čínsky, ruský a severokórejský prezident. Stretnutie sa stalo symbolom posilnenia vzťahov týchto východných mocností.

Premiér Fico sa s ruským prezidentom stretol hneď niekoľkokrát. Na jednej z návštev mu položil už legendárnu nepríjemnú otázku: ako sa má.

Ruské drony v Poľsku a aktivácia článku 4 NATO

Rok 2025 sa v našich končinách niesol v znamení vojny na Ukrajine. V septembri sa o tom presvedčilo Poľsko, keď do jeho vzdušného priestoru vniklo devätnásť ruských dronov. Poľské úrady okamžite reagovali. Do vzdušného priestoru boli nasadené poľské a spojenecké stíhačky, letisko v meste Lublin bolo dočasne uzavreté a pozemné protivzdušné systémy uvedené do zvýšenej pohotovosti.

Incident v Poľsku zo septembra 2025. Foto: TASR/AP

Preventívne opatrenia mali za cieľ chrániť obyvateľstvo a zabezpečiť bezpečnosť poľského vzdušného priestoru, pričom hrozba súvisela s ruskými útokmi na prihraničné oblasti Ukrajiny. Poľsko neskôr aktivovalo aj článok 4 zmluvy NATO. Drony sa neskôr objavili aj v ďalších krajinách Európy.

Smrť Charlieho Kirka

V septembri svet zasiahla aj správa o smrti Charlieho Kirka, významného amerického konzervatívneho aktivistu a spoluzakladateľa organizácie Turning Point USA. Kirk utrpel smrteľné zranenia po tom, čo ho počas verejného vystúpenia na Utah Valley University v meste Orem postrelili do krku. Prezident Donald Trump potvrdil Kirkovu smrť a označil ho za „veľkého a legendárneho“, pričom vyjadril sústrasť jeho rodine a nariadil spustenie amerických vlajok na pol žrde po celý týždeň na jeho počesť.

Foto: SITA/AP

Charlie Kirk bol známy ako výrazná osobnosť americkej konzervatívnej mládeže. Ako riaditeľ a spoluzakladateľ Turning Point USA ovplyvňoval politické dianie na miestnej aj národnej úrovni, moderoval populárny podcast a jeho aktivity sledovali milióny ľudí na sociálnych sieťach. Aktívne sa podieľal na Trumpových kampaniach a zúčastnil sa aj jeho inaugurácie. Jeho smrť spustila masívnu politickú zmenu a vzostup konzervatívnych myšlienok po celých Spojených štátoch.

Andrej Babiš vyhral voľby v Českej republike

V októbri 2025 sa predseda hnutia ANO Andrej Babiš tešil z víťazstva vo voľbách do Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR. Po vláde Petra Fialu tak nastala u našich susedov obrovská zmena. Či už v postoji k vojne na Ukrajine, migrácii alebo celkovo k spolupráci na európskej úrovni.

Foto :TASR – Jakub Kotian

Spolu s Ficom a Orbánom tak vytvorili akýsi blok odporu voči európskej politike v centre Európy.

Krádež klenotov z múzea Louvre

Francúzsko v októbri zasiahla správa o jednej z najvážnejších krádeží kultúrneho dedičstva v moderných dejinách krajiny. Lúpež korunovačných šperkov z parížskeho múzea Louvre spôsobila finančnú škodu odhadovanú na približne 88 miliónov eur. Tento odhad však podľa francúzskych úradov nezohľadňuje historickú a symbolickú hodnotu ukradnutých klenotov, ktorá je pre Francúzsko prakticky nevyčísliteľná.

Foto: SITA/AP

K samotnej lúpeži došlo počas nedeľného rána a trvala len sedem minút. Páchatelia si pomocou vysokozdvižného vozíka pristaveného k budove na nábreží Seiny otvorili prístup do Apollónovej galérie, odkiaľ ukradli osem šperkov označovaných za klenoty s neoceniteľnou dedičskou hodnotou. Polícia zatiaľ zadržala 7 ľudí, šperky sa však do dnešného dňa nenašli.

Najhorší požiar za posledné desaťročia v Hongkongu

V novembri zasiahla Hongkong jedna z najväčších katastrof za posledné dekády. Požiar bytového komplexu si vyžiadal vyše 160 obetí, pričom ďalších 40 ľudí je dodnes nezvestných. Sociálne siete zaplavili hrozivé zábery horiacich budov.

Foto: SITA/AP

Podľa miestnych úradov požiar pravdepodobne začal na ochrannej sieti na spodných poschodiach budovy a rýchlo sa šíril cez horľavé materiály, predovšetkým polystyrénové dosky. Bambusové lešenia šírenie požiaru ešte viac umocnili.

Austrália zakázala sociálne siete pre deti

V decembri 2025 Austrália ako prvá krajina na svete prijala zásadné opatrenie na ochranu mladistvých na internete. Zákon zakazuje osobám mladším ako 16 rokov používať sociálne siete vrátane Facebooku, Instagramu či TikToku. Cieľom tohto kroku je zmierniť škody spojené s používaním sociálnych médií, hoci stále zostáva otvorená otázka, ako bude zákaz fungovať v praxi.

Ilustračná foto: Pexels

Tento krok Austrálie sa stal jedným z najvýraznejších opatrení v oblasti ochrany detí v digitálnom priestore v roku 2025 a otvoril diskusiu o regulácii sociálnych sietí aj v ďalších krajinách. V Európe je lídrom v tejto iniciatíve Dánsko, diskusie však prebehli už aj na Slovensku.

Teroristický útok na pláži Bondi Beach v Austrálii

Austrália je aj na poslednom mieste udalostí roka a nejde o nič pozitívne. V decembri 2025 zažila jednu z najhorších tragédií vo svojej modernej histórii. Na pláži Bondi Beach v Sydney bolo zabitých 15 ľudí a desiatky ďalších boli zranené, keď 24-ročný Naveed Akram spolu so svojím 50-ročným otcom Sajidom Akramom spustili útok počas osláv židovského sviatku Chanuka. Polícia po zásahu staršieho z mužov na mieste zastrelila, syn bol zranený.

Foto: SITA/AP

Mladší z útočníkov bol obvinený z 59 trestných činov, vrátane 15 vrážd, 40 útokov s úmyslom zabiť a zo spáchania teroristického činu. Podľa vyšetrovateľov pred útokom podnikli „prieskumnú“ cestu na Bondi Beach. Austrálsky premiér Anthony Albanese zdôraznil potrebu prísnejšej legislatívy proti nenávistným prejavom a extrémizmu. Zároveň vyjadril úprimnú sústrasť židovskej komunite a všetkým obyvateľom krajiny a prisľúbil každodennú prácu na ochrane práv občanov a bezpečnosti komunít.

Rok 2025 bol plný zaujímavých momentov a dúfame, že budúci rok vám budeme môcť priniesť viac pozitívnych správ.

Uložiť článok

Najnovšie články