V nedeľu večer došlo pri Pezinku k vážnej zrážke dvoch vlakov. Podľa Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby skončilo v nemocniciach 79 ľudí, traja utrpeli ťažké poranenia hrudníka a brucha, ďalších 60 sa zranilo ľahšie. Na mieste zasahovalo 15 posádok záchranárov.
K nehode došlo, keď sa vlak REX 1814 po výjazde zo stanice Pezinok zrazil s vlakom Ex 620. Príčinou bol pravdepodobne prechod jedného z vlakov na červenú.
Portál interez oslovil dopravného analytika Jozefa Drahovského, ktorý situáciu rozobral z technického hľadiska a vysvetlil, ako mohla zrážka vzniknúť aj na najmodernejšej trati na Slovensku.
Dve nehody v krátkom čase znižujú dôveru ľudí v železnice
Podľa odborníka už prvá nehoda spustila medzi cestujúcimi vlnu nedôvery, ktorú druhý incident ešte prehĺbil. „Odhadujem, že teraz to bude ešte horšie. Z dlhodobého hľadiska rozhodne to, či cestujúci majú nejakú alternatívu,“ hovorí Jozef Drahovský.
Rozdiel medzi oboma udalosťami vidí najmä v technickej úrovni tratí. „Prvá nehoda bola na trati so štandardným zabezpečením, druhá na trati s najmodernejším. Podobajú sa však v tom, že jeden z vlakov nemal byť tam, kde bol,“ vysvetľuje.
Na trati bol systém, ktorý mal nehode zabrániť
Trať medzi Bratislavou a Pezinkom patrí medzi najmodernejšie na Slovensku. Je vybavená Európskym systémom riadenia vlakov (ETCS), ktorý dokáže vlak automaticky zastaviť pred návestidlom, ak rušňovodič nereaguje. „ETCS reaguje za rušňovodiča a v takomto prípade sám zastaví vlak pred návestidlom,“ opisuje odborník.
Problém podľa neho nastal v tom, že systém nebol nainštalovaný na všetkých vozidlách, ktoré po trati jazdia. „Aby všetko fungovalo, musí mať ETCS infraštruktúra aj oba rušne. Podľa vyjadrenia železníc práve prvý rušeň ETCS nemal,“ dopĺňa Drahovský. Ak by teda systém fungoval na oboch vlakoch, pravdepodobne by k zrážke vôbec nedošlo. „Keď už máme najmodernejší systém, všetky vlaky, ktoré jazdia na danej trati, by ním mali byť vybavené,“ zdôrazňuje.
Ak by vlak prešiel na červenú, systém by mal zareagovať
Ako pripomína Drahovský, prehliadnutie signálu je možné aj pri veľkej koncentrácii. „Tak ako v aute, aj rušňovodič môže prehliadnuť signalizáciu. Lenže ETCS reaguje za rušňovodiča a v takom prípade sám zastaví vlak pred návestidlom,“ uvádza. Ak však vlak prejde na červenú, mal by podľa odborníka zasiahnuť iný bezpečnostný prvok.
„Ak prejde na červenú, malo by nasledovať vykoľajenie na výhybke za návestidlom,“ hovorí. Zároveň pripomína, že rušňovodič nie je jediný, kto môže niesť zodpovednosť. „Na vine môže byť rušňovodič, výpravca alebo samotná technika. Nemožno povedať, že vinný je len jeden človek,“ dodáva.
Systém je spoľahlivý, problémom je neúplné pokrytie
Podľa Drahovského je samotný systém ETCS spoľahlivý, no jeho nasadenie na Slovensku je nedostatočné. „Najnovší systém máme len na malom percente tratí a malom percente rušňov. Ak nie je nainštalovaný na oboch stranách, nedokáže zabrániť nehode,“ vysvetľuje.
Podobné systémy fungujú v celej Európe, no len tam, kde sú implementované plošne, dokážu garantovať bezpečnosť. „Keď systém funguje len na jednej strane, nedokáže reagovať včas. A ak jeden z vlakov nemal byť tam, kde bol, je zrejmé, že zlyhanie nastalo v riadení alebo koordinácii,“ upozorňuje odborník.
Kto môže niesť zodpovednosť a čo by malo nasledovať
Podľa Drahovského by sa zodpovednosť mala vyvodzovať po každej nehode zvlášť. „Zodpovednosť by sa mala vyvodiť za každý prípad samostatne. To, že sa to stalo dvakrát, zatiaľ nič neznamená,“ uvádza. Odborník však upozorňuje, že na Slovensku chýba systém, ktorý by nedovolil vypraviť vlaky do kolíznej situácie.
„Mali by mať ešte jeden nadriadený systém, ktorý by riadil pohyb vlakov ako akýsi dopravný monitor, aby sa nestalo, že dva vlaky sa dostanú na tú istú koľaj. Ale na Slovensku je možné všetko,“ konštatuje. Podľa neho je teraz najdôležitejšie počkať na výsledky vyšetrovania a až potom prijať rozhodnutia. „Treba spraviť analýzu možných riešení a s chladnou hlavou sa rozhodnúť,“ hovorí.
Slovenské železnice zaostávajú za európskym štandardom
Aj keď sa nehoda stala na najmodernejšej trati, Jozef Drahovský upozorňuje, že slovenská železničná infraštruktúra stále zaostáva za európskym štandardom. „Je tam veľký investičný dlh. To, že na nemodernizovanej trati zaostávame, je jasné, ale aj na tých moderných je stále veľa problémov,“ hovorí.
Podľa neho by modernizácia mala pokračovať v oveľa väčšom rozsahu, pretože každá trať bez moderného zabezpečovacieho systému predstavuje riziko. „Každá doprava je riziková. Ale ak máme technológiu, ktorá vie riziko znížiť, mali by sme ju využívať všade,“ uzatvára.
Nahlásiť chybu v článku