Foto: By neznámy, unknown [Public domain], via Wikimedia Commons/By shrimpo1967 (originally posted to Flickr as Bhutan Card 02 085) [CC BY-SA 2.0 ], via Wikimedia Commons

Barbora / / Série
Odvážny rodák z Košíc zasvätil svoj život horám. Prostredie, ktoré miloval, mu prinieslo smrť.

Najvyššia hora sveta už nejaký ten čas nie je určená len pre vyvolených. Prvý zaznamenaný výstup sa uskutočnil už v roku 1953. Od toho času sa odhaduje približne 4000 výstupov šťastných i tých menej, ktoré boli ukončené smrťou lezcov. Deň 15. október 1984 sa obzvlášť zapísal do histórie Slovenska, ale najmä slovenského horolezectva ako deň, kedy prvý Slovák vystúpil na túto pomyslenú strechu sveta – Mount Everest (8848 m).

Odvážny horský nadšenec Jozef Psotka objavil krásu vysokohorského prostredia už ako 14-ročný chlapec. Z rodných Košíc to nebolo do Vysokých Tatier až tak ďaleko a svojej záľube sa mohol venovať v plnej miere. Prvé kroky prešiel v spoločnosti košických horolezcov, ktorí boli jeho mentormi. Keď si osvojil horolezecké techniky, rozhodol sa chodiť sám. Výchova starej školy horolezcov v ňom zanechala hľadanie mystiky pokoja a spojenia s prírodou. Nepatril k lezcom, ktorí by túžili po naplnených ambíciách.

Foto: By neznámy, unknown [Public domain], via Wikimedia Commons
S rastúcimi skúsenosťami rástla aj túžba vystúpiť vyššie. Vo svojom zozname mal síce zapísaný nejeden prvovýstup, ale Tatry začali byť preňho malé. Vydal sa preto do Francúzskych Álp pokoriť Matterhorn, v Afganistane zdolať Hindúkuš, či objaviť pakistanský Nangá Parbat. Vysnívanou destináciou preňho však boli Himaláje, raj horolezcov. Najvýznamnejší z nich bol práve ten najvyšší, ale aj rozhodujúci.

Samotná výprava sa ešte pred zahájením potýkala s neprajnými skutočnosťami. Súhlas Československého zväzu telovýchovy na vycestovanie, výprava nezískala. Veľkou nádejou bola Slovenská akadémia vied. Prvý výstup Slovákov na Mount Everest bol vedený ako horolezecko-výskumná výprava. Veľký otáznik celkového výstupu vytvoril aj fakt, že povolenia na výstup boli vopred vypredané a to na niekoľko nadchádzajúcich rokov. Šťastnou správou pre expedičný tím bolo získanie mimoriadneho povolenia priamo od Ministerstva turistiky Nepálskeho kráľovstva.

Kompletná zostava československej expedície pozostávala zo 16 horolezcov. Psotka realizoval svoj výstup spoločne so Zoltánom Demjánom po dvoch predchádzajúcich, ale neúspešných pokusoch, taktiež slovenských lezcov. Zo základného tábora začali odhodlane stúpať k vrcholu 11. októbra.

Po dvoch dňoch cesty sa k ním pridal šerpa Ang Rita, ktorý bol známy tým, že mal na svojom konte najväčší počet výstupov na Everest. Trojica spoločne 15. októbra v ranných hodinách započala poslednú časť výstupu na samotný vrchol, ktorá však trvala dlhšie, než predpokladali. Po 8 hodinách, v presnom čase 15:15 zdolal Jozef Psotka ako 18. človek na svete, ktorý nepoužil pomocný kyslík a zároveň 1. Slovák vôbec, najvyššiu horu sveta, Mount Everest. Pomocný kyslík nevyužili ani Demján a Ang Rita.

Cesta späť už nebola tak priaznivá, ako tá hore. Vopred zvolená trasa nebola priechodná a bolo treba vymyslieť iný plán. Demján šiel vopred, za ním šerpa a Psotka posledný. Tma prichádzala rýchlo a podmienky sa zhoršovali. Tím sa pri zostupe rozdelil. Dvaja, Demján a šerpa sa stretli nasledujúce ráno. Po Juzekovi, ako Psotku prezývali, nebolo ani stopy. Vyslaný tím, ktorý šiel po stopách našiel jeho telo, ktorému už nebolo možné akokoľvek pomôcť. Hora sa rozhodla vziať si ho a pripravila mu hrob. Vo veku 50 rokov zahynul, v tej dobe ako najstarší lezec bez pomocného kyslíka na Mount Evereste.

Priblíženie jeho života nájdete aj vo filme Everest – Juzek Psotka alebo Vábenie výšok z dielne slovenského dokumentaristu a režiséra, Pavla Barabáša.

0
Komentovať (0)