Dánsko požiadalo Severoatlantickú alianciu (NATO) o jej trvalú prítomnosť v Grónsku, ktoré chce pre USA získať americký prezident Donald Trump. Pre tento účel by ako vzor podľa dánskej premiérky Mette Frederiksenovej mohla slúžiť posilnená prítomnosť NATO v Baltskom mori a pobaltských štátoch. Informovala o tom agentúra DPA, píše TASR.
správy od nás budete mať ako prví.
Návrh zriadiť misie NATO v oblasti Arktídy vyslovili dánsky minister obrany Troels Lund Poulsen a grónska ministerka zahraničných vecí Vivian Motzfeldtová na pondelkovom stretnutí s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem. Ten podľa Frederiksenovej návrh „silnejšie stratégie NATO prijal pozitívne“, uviedla podľa agentúry Ritzau.
NATO pred rokom spustilo operáciu Baltic Sentry s cieľom zabrániť opakovaniu početných incidentov, pri ktorých boli poškodené podmorské káble plavidlami spojenými s tzv. ruskou tieňovou flotilou. V rámci misie hliadkujú v Baltskom mori lode, lietadlá a námorné drony.
Dánska premiérka podľa Ritzau navrhla, aby sa model misie Baltic Sentry preniesol aj do Arktídy. Svoju vojenskú prítomnosť v Grónsku posilňuje aj samotné Dánsko. Na ostrove, o ktorý Trump vyjadruje v poslednej dobe intenzívny záujem, minulý týždeň prebehla viacdňová prieskumná misia, na ktorej sa zúčastnili vojaci z viacerých európskych krajín NATO.
Trump opakovane hrozí zabratím Grónska, pričom tvrdí, že Dánsko nie je schopné primerane zabezpečiť bezpečnosť svojho autonómneho územia a v jeho okolí, kde sa podľa neho angažuje Čína a Rusko. Dánsko a jeho európski spojenci Trumpove kroky odmietajú, zatiaľ čo grónsky premiér Jens-Frederik Nielsen zdôraznil, že Grónsko sa k USA nechce pripojiť.
Kanadský premiér vyjadril podporu
Kanadský premiér Mark Carney vyjadril v utorok vo švajčiarskom Davose, kde prebieha Svetové ekonomické fórum (WEF), svoju podporu Grónsku. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP, ktorá pripomína, že kanadský premiér sa snaží znížiť závislosť svojej krajiny od Spojených štátov ohľadne vlastného sporu s americkým prezidentom Donaldom Trumpom o colné sadzby.
Carney podotkol, že Kanada ťažila z éry „americkej hegemónie“, teraz sa však musí zmeniť, aby bránila existujúci medzinárodný poriadok.
„Stredné mocnosti musia konať spoločne, pretože ak nie sme pri rokovacom stole, sme na menu,“ poznamenal kanadský premiér.
Carney v utorok tiež podľa agentúry Reuters povedal, že Kanada dôrazne nesúhlasí s akýmikoľvek americkými clami kvôli Trumpovmu cieľu prevziať Grónsko, ktoré je autonómnym územím patriacim Dánsku.
„Kanada dôrazne nesúhlasí s clami ohľadne Grónska a vyzýva na cielené rozhovory s cieľom dosiahnuť naše spoločné ciele v oblasti bezpečnosti a prosperity v Arktíde,“ povedal kanadský premiér počas vystúpenia na Svetovom ekonomickom fóre.
Trump v sobotu oznámil, že na osem európskych krajín – Dánsko, Nórsko, Švédsko, Francúzsko, Nemecko, Veľkú Britániu, Holandsko a Fínsko – uvalí od 1. februára desaťpercentné dovozné clo, ktoré bude platiť dovtedy, kým sa nevyrieši otázka získania Grónska Spojenými štátmi. Clo sa od 1. júna môže zvýšiť až na 25 percent.
Šéf Bieleho domu opakovane hrozí zabratím Grónska, pričom tvrdí, že Dánsko nie je schopné primerane zabezpečiť bezpečnosť svojho autonómneho územia a v jeho okolí, kde sa podľa neho angažuje Čína a Rusko. Dánsko a jeho európski spojenci Trumpove kroky odmietajú, zatiaľ čo grónsky premiér Jens-Frederik Nielsen zdôraznil, že Grónsko sa k USA nechce pripojiť.
Najnovšie články
.svg){kind=link}
Nahlásiť chybu v článku