Slovenské občianstvo v roku 2024 nadobudlo 1436 osôb, čo je najvyššie číslo za posledné desaťročie. Najviac nových občanov SR pochádzalo zo Srbska, z Ukrajiny, USA, Maďarska a Česka. Vyplýva to z informatívnej správy o stave verejnej správy za rok 2024, ktorú na stredajšom rokovaní vzala vláda na vedomie.
Materiál z dielne Ministerstva vnútra (MV) SR informuje tiež o tom, že v prípade žiadostí o občianstvo bolo vydaných 33 zamietavých rozhodnutí, 124 konaní bolo zastavených a 136 osôb sa občianstva SR vzdalo.
Zvýšený záujem o doklady a pasy
Rok 2024 bol celkovo poznačený rastúcim záujmom občanov v rámci agendy dokladov. „Počet žiadostí o občianske preukazy dosiahol 669 090 (+ 8,5 percenta oproti roku 2023), pričom výrazne narástol počet žiadostí pre deti do 15 rokov (+ 56 percent). O cestovné pasy požiadalo 489 580 občanov, tretina využila expresné vybavenie, vydaných bolo i 179 332 vodičských preukazov,“ spresnil rezort.
Dodal, že v oblasti matrík bolo v roku 2024 zaznamenaných 122 955 matričných udalostí, čo je pokles o 3,85 percenta oproti roku 2023 a zároveň najnižší počet za posledných sedem rokov. „Narodení bolo 47 141, sobášov 22 481 a úmrtí 53 333,“ uviedlo ministerstvo. Pokles sa podľa jeho informácií týkal i agendy osobitnej matriky v prípade občanov SR v zahraničí, v tej zaznamenali 3 458 narodení, 2 176 sobášov a 698 úmrtí. Najpopulárnejšie mená novorodencov v roku 2024 boli Sofia a Jakub.
Malé slovenské samosprávy
Správa pripomína, že v roku 2024 pôsobilo na Slovensku 2 927 územných samosprávnych jednotiek, pričom až 63 percent z nich malo menej ako 1000 obyvateľov, 84 percent obcí je menších ako 2 000 obyvateľov. „Priemerná veľkosť slovenskej samosprávy je 1 865 obyvateľov, čo je jedna z najmenších v Európe. Menšiu priemernú veľkosť má len Česká republika,“ dodáva v správe MV.
Poukazuje i na agendu spoločných obecných úradov (SOÚ), ktorých súčasťou bolo od roku 2018 aspoň raz až 90 percent zo všetkých obcí na Slovensku, pričom najviac obcí pôsobilo na úseku stavebného poriadku (83 percent). Ostatné čísla však podľa MV vykazujú nízku mieru spolupráce v rámci SOÚ. „Z pôvodných 190 SOÚ v roku 2023 pôsobilo 113 SOÚ a v roku 2024 podľa dostupných dát už len 77,“ konkretizuje predkladateľ správy.
Dobrovoľnosť ako problém
Vysvetľuje zároveň, že jednou z príčin je systém SOÚ na báze dobrovoľnosti dohôd, čo vedie k nestabilite, ad hoc riešeniam a neprehľadnosti. „Správne obvody sa často menia, počet obcí v SOÚ na jednotlivých úsekoch sa každoročne líši. Mnoho SOÚ nevzniká v prirodzených centrách mikroregiónov, pretože väčšie mestá často nechcú hostiť spoločný úrad,“ objasňuje ministerstvo.
Pripomína zároveň, že na podporu efektívnejšej medziobecnej spolupráce bol v roku 2024 spustený projekt Centier zdieľaných služieb.
Nahlásiť chybu v článku