Medzi také patria napríklad aj Zenónove paradoxy. Zenón z Eley sa narodil v roku 490 pred Kristom a bol gréckym matematikom a mysliteľom. Jedného pekného dňa sa rozhodol, že vytvorí súhrn paradoxov, len aby mohol protirečiť vtedajším filozofom. Paradoxy, ktoré vymyslel, si však neraz tak protirečia a sú také zamotané, že nimi akurát tak znechutil veľké množstvo ľudí. Podarilo sa mu dokonca vzbudiť aj záujem veľkého Aristotela.

Achilles a korytnačka

Achilles a korytnačka sa dohodli, že si zasúťažia v behu na 100 metrov. Samozrejme, korytnačka dostala 10 metrov náskok, pretože Achilles si myslel, že je rýchlejší. Čo myslíte, kto by závod vyhral? Zrejme ste si pomysleli, že predsa poloboh Achilles nemôže prehrať. Podľa Zenóna ste však na omyle. Kým Achilles dobehol na miesto, odkiaľ korytnačka štartovala, tá sa dopracovala o nejaký kus ďalej. Kým sa dostal do ďalšieho bodu, korytnačka opäť prešla kus cesty. Takto by to mohlo pokračovať do nekonečna a Achilles by korytnačku nikdy nedobehol, pretože tá je vždy kúsok pred ním. Aj keď sa vzdialenosť medzi nimi neustále zmenšuje, nikdy nebude natoľko malá, aby mohol Achilles vyhrať. Rýchlejší teda nevyhrá nad pomalším bežcom.

Dichotómia

Aby bol paradox ešte o niečo viac zamotaný, Zenón sa ho rozhodol rozložiť na drobné. V tomto paradoxe tvrdí, že bežec nemôže dobehnúť do cieľa v istom konečnom čase. Povedzme, že bežec má prebehnúť 100 metrov. Za určitý čas prebehne polovicu, za ďalší úsek času prebehne polovicu z polovice, za ďalší úsek času prebehne opäť polovicu z polovice úseku. Takto by sme mohli pokračovať do nekonečna a bežec by podľa Zenóna vždy prebehol len polovicu trate, ktorá je ešte pred ním a v podstate by nikdy nedobehol do cieľa, podobne, ako by Achilles nikdy nepredbehol korytnačku.

Letiaci šíp

Tretí Zenónov paradox je na vysvetlenie najnáročnejší. Tvrdí, že letiaci šíp môže súčasne vždy existovať len v jednom bode, na jednom mieste. Ak sa v danom momente môže šíp nachádzať len v jednom bode, znamená to, že sa teda nepohybuje. V konečnom dôsledku to znamená, že v pohybe nie je nič, keď všetko sa v istom momente musí nachádzať v istom bode v priestore. V tomto prípade sa Zenón pokúšal poukázať na existenciu drobných čiastočiek času, teda momentov. To znamená, že ak je jedinec schopný vnímať každý moment ako samostatnú jednotku času, v danom momente je všetko nehybné, až kým nenastane ďalší moment.

Ako sa pozdávajú Zenónove paradoxy vám?

Pozri aj: Veríte na cestovanie v čase? Týchto 7 záhadných prípadov vás prinúti popremýšľať nad tým, či skutočne existuje

all-that-is-interesting