Petra Sušaninová / /
V dnešnej dobe už takmer ani nevieme, ako vyzerá skutočná tma.

Sme zvyknutí prísť večer domov a zažať svetlo v každej miestnosti, do ktorej vkročíme. Ak práve nemáme zasvietené svetlo, vrhajú na nás svoju žiaru displeje z každého smeru. Či už sledujeme televízor, svieti na nás monitor počítača alebo si naposledy pred spaním kontrolujeme novinky z Facebooku. Dokážete si predstaviť, že by ste sa tohto všetkého mali na čas vzdať?

Vedeli ste, že až tretinu života trávime spánkom alebo pokúšaním sa o spánok? Čím ďalej tým viac ide o tú druhú variantu. Žijeme vo svete, ktorý sa nezastaví ani na moment, je na nohách 24 hodín denne, 7 dní v týždni a dopriať si kvalitný spánok je čoraz náročnejšie. Pracovné dni a najmä rána sa tak stávajú doslova neznesiteľnou povinnosťou. Čiastočne za to môže aj fakt, že sme takmer neustále vystavení žiareniu umelého osvetlenia. Koľkí z vás spia v absolútnej tme?

Jedného dňa sa žena menom Linda Geddes rozhodla, že okúsi život bez umelého svetla. To znamená, že počas noci sa vystavovala len minimu umelého osvetlenia a počas dňa sa pokúšala byť čo najviac vonku, na prirodzenom svetle. Samozrejme, popri tom všetkom musela zvládať náročnú prácu a starostlivosť o rodinu.

unsplash.com

Celé stáročia sa ľudia riadili prirodzeným cyklom, to však neznamená, že išli spať po západe slnka a vstali spolu s východom. Štúdie dokazujú, že aj kmene v Bolívii či v Tanzánii sa ním riadia, predsa však ostávajú bdelí aj niekoľko hodín po západe slnka a venovali sa svojej rodine a blízkym pri ohni. Vstávajú však rovnako skoro ako my v modernej spoločnosti, nelíšia sa teda od nás množstvom spánku, ale jeho kvalitou. Keď sa vedci domorodcov pýtali, či sa im spalo dobre, takmer všetci odpovedali kladne a tvrdili, že sa cítia dobre a odpočinuto.

Odborníci tvrdia, že počas pracovného týždňa sa vôbec neriadime prirodzeným rytmom, na aký je naše telo prirodzene nastavené. Umelé osvetlenie posúva naše biologické hodiny tak, že chodíme spať neskôr, stále však musíme skoro ráno vstávať do práce. Prečo má na nás taký zásadný vplyv? Svetlo totiž neovplyvňuje len to, ako dobre sa dokážeme orientovať vo svojom prostredí a vidieť. Svetlo spôsobuje aj vyplavovanie hormónu melatonínu, ktorý je zodpovedný za reguláciu spánku. Okrem toho, svetlo ovplyvňuje tú časť mozgu, ktorá je zodpovedná za našu náladu.

unsplash.com

Ideálne podľa vedcov je teda byť čo najviac na svetle cez deň a čo najmenej sa mu vystavovať počas noci. To však nie je také jednoduché, najmä pre obyvateľov veľkých miest. Je dokázané, že ľudia žijúci v mestách sú až šesťkrát viac vystavení umelému osvetleniu ako ľudia žijúci na vidieku. Práve preto sa „mestskí“ ľudia neraz sťažujú na kvalitu spánku a počas dňa sa cítia vyčerpane a namrzene.

Ako teda dopadol Lindin experiment? Po čase sa jej telo začalo prispôsobovať. Zistila napríklad, že jej telo vysiela signály o hodinu a pol skôr ako bežne, že je čas ísť spať. Nedá sa však povedať, že by spala viac ako inokedy, pretože má deti, ktoré ju budili nielen skoro ráno, ale niekedy aj počas noci. Linda však konštatuje, že sa o niečo zlepšila kvalita jej spánku a ráno sa jej vstávalo oveľa lepšie. Okrem toho, ráno mala oveľa lepšiu náladu ako počas bežných dní mimo experimentu. Zlepšenie badala nielen ráno, ale aj večer, kedy si všimla, že mala omnoho menej negatívnych myšlienok.

Odhodláte sa tráviť večery pri sviečkach, bez umelého osvetlenia aj vy?

Pozri aj: Šialený experiment z roku 1965: 16-ročný chlapec skúšal, koľko vydrží bez spánku. Dodnes je držiteľom svetového rekordu

bbc
Všetko začína v tvojej hlave
0
Komentovať (0)