Foto: Image by Ryan McGuire from Pixabay

Na svoj intelekt je každý citlivý a len málokto je ochotný pripustiť, že sa vôbec niekedy mýli.

Sme však len ľudia a mýli sa každý. Vedci si ale myslia, že za omylmi sa ukrýva niečo viac. Výskumy totiž ukázali, že ľudstvu klesá intelekt a zatiaľ nie je celkom jasné, čo tento pokles spôsobuje.

Flynnov efekt

Človek by si myslel, že s množstvom vymožeností a príležitostí, ktoré v dnešnej dobe máme, bude intelekt narastať. Zdá sa však, že pravdou je pravý opak. Kým doteraz pôsobil tzv. Flynnov efekt, dnes sa to už povedať nedá. O Flynnovom efekte sa veľa hovorilo najmä v 20. storočí, kedy merania vykonané v rôznych kútoch sveta preukázali narastajúci intelekt. Každých 10 rokov bola inteligencia ľudí vyššia v priemere o 3 body. Aj keď sa to možno nezdá ako veľa, z dlhodobého hľadiska je pomyslenie na opačný trend desivý.

Foto: unsplash

Pokles o 7 bodov

Inteligenciu ovplyvňuje mnoho faktorov, ako napríklad vzdelanie, výchova a dokonca aj stravovanie. Vedci by si preto nerobili starosti, keby išlo o pokles inteligencie len u istej skupiny ľudí, ukázalo sa však, že je univerzálny, bez ohľadu na vzdelanie či iné faktory. Vedci sa zatiaľ zamerali na obyvateľstvo Nórska a sledovali zmeny v IQ testoch zozbieraných od 730 000 ľudí medzi rokmi 1970 až 2009. Zmeny, ktoré nastali, vedcov skutočne nepotešili, ukázalo sa totiž, že intelekt ľudí poklesol v priebehu 10 rokov v priemere o 7 bodov. Nórski vedci nie sú prví, ktorí sa týmto javom zaoberajú, tento výskum je však zatiaľ najrozsiahlejší.

Prečo dochádza k poklesu?

Možno ste si spomenuli na moc genetiky a na fakt, že rodiny z nižších socioekonomických vrstiev s nižším vzdelaním majú často viac potomkov, ako vzdelaní ľudia z vyšších vrstiev. Ukázalo sa však, že genetika v tomto prípade nie je príčinou úpadku intelektu, keďže ten sa týkal každého bez ohľadu na majetok a vzdelanie. Aj keď presná príčina úpadku teda nie je známa, vedci si myslia, že ľudia sami vytvárajú prostredie, ktoré hlúpnutie umožňuje. Jednou z významných príčin je teda výchova.

Môžu za to počítače a mobily?

Vedci sa domnievali, že čiastočne zodpovedná je aj doba displejov, úpadok však začal ešte v roku 1970, nie je preto možné zvaliť vinu na počítače a mobily. Ďalšou možnosťou je nižšia kvalita vzdelávacieho procesu, zlé stravovanie a fakt, že ľudia menej čítajú kvalitný obsah a viac sa sústreďujú na sociálne siete. Jednou z možností je štruktúra IQ testov.

Foto: unsplash

Intelekt je totiž komplexnou záležitosťou a vedci rozlišujú fluidnú a kryštalickú zložku IQ. Súčasťou kryštalickej inteligencie je všetko, čo sme sa v priebehu života naučili a čo sme si zapamätali, je ovplyvnená vzdelaním. Fluidná inteligencia zas hovorí o schopnosti učiť sa nové veci a je vrodená. Svoj vrchol dosahuje v približne 20 rokoch a potom začne upadať.

Životný štýl

IQ testy sa zameriavajú najmä na zisťovanie kryštalickej inteligencie a vyučovací proces sa mení rýchlejšie, ako metódy merania inteligencie. Je preto možné, že ľudia sú predsa len rovnako inteligentní ako kedysi, viac sa však spoliehajú na internet, ako na snahu udržať v mysli čo najviac znalostí. Nech sa však pravda ukrýva kdekoľvek, isté je, že nežijeme práve najzdravším životným štýlom, čo jednoznačne ovplyvňuje aj intelekt.

inc
Všetko začína v tvojej hlave
0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )
Príbehy