Foto: pixabay.com

Možno sa už aj vám stalo, že sa vám snívalo niečo, čo stálo za zapamätanie.

Mali ste dojem, že si obrazy zo sna uchováte v pamäti živé, ako keby ste si práve pozreli film. Keď sa však snažíte rozpamätať o niekoľko minút neskôr, ostalo len pár úlomkov a na obed si už zo sna nespomeniete takmer na nič. Prečo na obsah snov tak rýchlo zabúdame?

Zabúdame rýchlejšie, než by sa zdalo

Vedeli ste, že zhruba tretinu života trávime spánkom? Za ten čas sa nám stihnú prisniť tisícky snov, väčšinu z nich si však nepamätáme. Ak sa aj zobudíte so spomienkou na posledný sen, do niekoľkých minút sa rozplynie. Ak by sme takto rýchlo zabúdali v bdelom stave, zrejme by nám to spôsobovalo na tvári vrásky a strachovali by sme sa o svoj zdravotný stav, keď však do niekoľkých minút celkom zabudneme na sen, je to v poriadku. Prečo je to tak?

Snívame všetci

Mnohí ľudia tvrdia, že sa im nesníva vôbec, neurovedec Thomas Andrillon z austrálskej univerzity Monash však hovorí, že sníva každý, dokonca aj ten, kto si za posledných 10 rokov po prebudení nespomenul ani na jediný sen. Aj keď je isté, že snívame všetci, ani po rokoch nie je jasné, prečo a ako celý proces funguje. Záhadou je do značnej miery aj pamäť týkajúca sa snov a fakt, že ich zabúdame akosi prirýchlo.

Foto: unsplash

Úloha hipokampu

V roku 2011 bola v časopise Nueron uverejnená štúdia, ktorá poukazovala na to, že keď zaspíme, jednotlivé časti mozgu na to reagujú v rôznom čase, nie všetky súčasne. Jednou z posledných oblastí mozgu, ktorá „zaspáva“, sa nazýva hipokampus a je to časť zodpovedná za spracovanie informácií a ich presun z krátkodobej pamäte do dlhodobej.

Andrillon sa pre Live Science vyjadril, že práve to je pravdepodobnou príčinou rýchleho zabúdania snov. Ak hipokampus ako posledný zaspáva, zrejme sa ako posledný aj prebúdza, a kým zvyšok mozgu je už v bdelom stave, hipokampus sa zrejme ešte nestihol celkom prebrať. Tesne po zobudení teda vzniká okno, kedy sa sen jednoducho nestihne presunúť z krátkodobej pamäte do dlhodobej.

Jednosmerná komunikácia

To, že si nedokážeme zapamätať sny však neznamená, že hipokampus je v spánku neaktívny, práve naopak, stará sa však o spracovanie informácií a podnetov, ktoré sme nazhromaždili počas dňa a sny sú v tomto prípade novou udalosťou. Výskum totiž ukázal, že v niektorých fázach spánku hipokampus vysielal informácie smerom k mozgovej kôre, avšak neprijímal signály späť, komunikácia bola teda jednosmerná, čo by naznačovalo odosielanie spomienok na dlhodobé uskladnenie. Kedy sa teda hipokampus opäť zameria na zaznamenávanie čerstvých informácií? Poda francúzskej štúdie uverejnenej v časopise Frontiers in Human Neuroscience trvá „prebudenie“ hipokampu zhruba dve minúty.

Neurotransmitery

Pri zapamätávaní a zabúdaní snov však zohrávajú úlohu aj ďalšie dôležité faktory, a to vyplavovanie neurotransmiterov noradrenalínu a acetylcholínu. Tie hrajú významnú rolu najmä pri zapamätávaní si informácií. Keď ale zaspíme, ich hladina výrazne poklesne. Následne, keď nastane REM fáza spánku a sny sú najživšie, hladina acetylcholínu stúpne, hladina noradrenalínu však ostáva nízka. Štúdia z roku 2017 sa nazdáva, že práve to zapríčiňuje, že si sny nepamätáme. Vďaka acetylcholínu je mozgová kôra aktívna ako v bdelom stave, avšak noradrenalín bráni tomu, aby sme si to pamätali.

Foto: unsplash

Mozog selektuje nonsens

Okrem toho, niektoré sny sú jednoducho balastom. Napríklad, pokúste sa spomenúť si na to, nad čím ste premýšľali dnes ráno pri čistení zubov. Naša myseľ sa neustále niekde túla, no väčšinu týchto myšlienok čoskoro vypustíme a zabudneme na ne. Často totiž ide o informácie, ktoré sú jednoducho nonsensom. Profesor psychiatrie, Ernest Hartman, si myslí, že mozog niektoré myšlienkové pochody selektuje ako nepodstatné a medzi také patria často aj sny.

Pohár vody

Samozrejme, niektorí jedinci by si najradšej pamätali všetko a tým odporúča profesor psychiatrie Robert Stickgold, aby sa pred spaním napili vody. To vás totiž prinúti počas noci sa vybrať na toaletu a časté budenie sa počas noci súvisí s vyššou mierou schopnosti sny si zapamätať. Pre The New York Times sa vyjadril, že vhodné je mať aj tesne pri posteli denník a pero, do ktorého si zaznamenáte všetko, na čo si po prebudení spomeniete.

livescience
Všetko začína v tvojej hlave
0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )
Príbehy