Pexels

Zrejme ste ešte nepočuli o tomto slove, no s veľkou pravdepodobnosťou ste to už zažili.

Smartfóny sú súčasťou našich životov tak dlho, že pre mnohých je ťažké spomenúť si na časy bez nich. Tí starší vedia, o čom je reč. Málokto by si vedel predstaviť dobu bez telefónov, čo bolo realitou pred 20 rokmi. Vtedy bol na prvom mieste osobný kontakt. Dnes? V súčasnosti sa uprednostňujú telefóny pred kontaktom zoči-voči.

Článok pokračuje pod videom ↓

Tu vstupuje do popredia tzv. nomofóbia, ktorá opisuje paniku a úzkosť, ktorú môžu ľudia pociťovať, keď musia fungovať bez telefónu. Stáva sa, že mnohí zažívajú pocit nervozity, keď si zabudnú telefón doma, ako sa píše na iflscience.com. Na druhej strane, ide o normálny prejav vzťahu k telefónu, ktorý používajú na nespočetné množstvo vecí – od platieb až po mapy, ak niekde zablúdili.

Čo na to hovorí veda?

Podľa štúdie z roku 2019 v časopise Journal of Family Medicine and Primary Care sa termín „nomofóbia“ datuje do roku 2008, keď výskum v Spojenom kráľovstve zistil, že približne polovica používateľov mobilných telefónov pociťovala určitý stupeň úzkosti, keď svoj telefón stratili, nemali žiadne pokrytie siete, alebo im došiel kredit (pamätáte?).

Pexels

Odvtedy tieto výsledky potvrdzujú prieskumy v rôznych populáciách. Napríklad, jedna štúdia zverejnená v roku 2017 odhalila, že 60 percent študentov prvého ročníka medicíny, ktorí odpovedali na prieskum, malo „strednú“ nomofóbiu a ďalších 22,1 percenta „závažnú“. Ďalšia štúdia v roku 2018 zahŕňala takmer 1 000 účastníkov a vytvorila určité prepojenia medzi nomofóbiou a osobnosťou.

Nedávno sa štúdia, realizovaná tímom na Bartinovej univerzite v Turecku, snažila rozšíriť existujúcu literatúru hodnotením vzťahu medzi nomofóbiou a štyrmi faktormi: emocionálna inteligencia, medziľudské riešenie problémov, vnímaný stres a sebaúcta. Teóriou bolo, že ľudia s nomofóbiou môžu byť náchylní na pocity stresu a neistoty, ktoré zapríčiňuje strata spojenia, ktoré zažívajú, keď nemajú pri sebe telefón. Môžu mať tiež väčšiu pravdepodobnosť nízkeho sebavedomia, čo by mohlo ovplyvniť ich schopnosť sociálnej interakcie. Ako vedci naznačili, podľa nich by vysoká emocionálna inteligencia a silné schopnosti riešenia problémov mohli byť ochranou proti nomofóbii, a teda zmierňovať stres, ktorý sa spája s týmto stavom.

Vedecký tím prijal 543 dobrovoľných vysokoškolákov, ktorí dokončili online prieskum. Zaujímavé je, že niektoré výsledky boli v rozpore s pôvodnými hypotézami autorov. „V súčasnej štúdii sa dospelo k záveru, že emocionálna inteligencia nemá žiadny významný priamy vplyv na nomofóbiu,“ uviedli autori. „Štúdia tiež ukázala, že nomofóbia nemá významný vplyv na vnímaný stres.“

Pexels

Nakoniec dospeli k záveru, že „riešenie medziľudských problémov má priamy vplyv na nomofóbiu a vnímaný stres. V súlade s tým sa vysoká úroveň medziľudského riešenia problémov premieta do nízkej úrovne nomofóbie a vnímaného stresu.“

Faktory, ktoré by skutočne viedli k rozvoju nomofóbie, potvrdia ďalšie výskumy, ktoré by sa mali zrealizovať.

Ako zistíte, či máte nomofóbiu?

Hoci sa nomofóbia zdá v dnešnom svete pomerne častá, ak by ste sa pozreli do najnovšieho vydania Diagnostického a štatistického manuálu duševných porúch (DSM-5), teda diagnostického štandardu používaného odborníkmi v oblasti duševného zdravia v USA, zistili by ste, že nejde o samostatnú poruchu. Nachádzajú sa v ňom len diagnostické kritériá pre „špecifickú fóbiu“, ktorú definuje ako „výrazný strach alebo úzkosť z konkrétneho objektu alebo situácie“. Súčasťou toho by mohol byť strach byť bez telefónu.

Pexels

Možné príznaky nomofóbie odzrkadľujú totiž tie prejavy, ktoré poznajú ľudia trpiaci inými fóbiami: strach alebo panika, keď nemáte prístup k telefónu; úzkosť pri myšlienke, že budete nejaký čas bez telefónu; a dokonca aj fyzické príznaky ako trasenie, potenie a zrýchlený tep.

Držíte telefón stále v ruke? Automaticky nemusí ísť o znak toho, že trpíte nomofóbiou. Ak to však má vplyv na váš každodenný život, alebo ak pociťujete niektorý z príznakov úzkosti, môže byť užitočné porozprávať sa o tom so svojím lekárom.

Všetko začína v tvojej hlave
Uložiť článok

Viac článkov