Overiť si pravdivosť informácií v dnešnej dobe plnej informačných zdrojov nie je jednoduché.

Na jednej strane sa médiá usilujú o pravdivosť informácií, na druhej strane však potrebujú pritiahnuť pozornosť diváka. Za účelom pritiahnutia pozornosti neraz podávajú informácie skreslené, zveličené alebo celkom nepravdivé. Aj keď si v danom momente uvedomíme, že informácia, či už pochádza z médií alebo z iného zdroja, nezodpovedá pravde, vnímame ju neskôr ako pravdivú. Prečo? Odpoveďou je fenomén menom „sleeper efekt“.

Článok pokračuje pod videom ↓

Fenomén menom sleeper efekt

Základom sleeper efektu je tvrdenie, že aj keď si uvedomíme nepravdivosť informácie a nespoľahlivosť jej zdroja, informáciu si neskôr aj tak pamätáme ako pravdivú. Časom sa tento pocit dokonca zosilňuje a na to, že sme o zdroji a o pravdivosti informácie niekedy pochybovali, si už ani nespomenieme.

Za normálnych okolností, aj keď nepravdivej informácii spočiatku venujeme pozornosť, nevzbudí v nás pocit dôveryhodnosti ani vtedy, ani neskôr. Vplyvom sleeper efektu však akosi zabúdame na zdroj informácie a na jeho nedôveryhodnosť. Zapamätáme si len samotnú informáciu a myslíme si, že je pravdivá.

unsplash.com

Sleeper efekt má aj ďalší zaujímavý účinok. Keď sme čerstvo vystavení informácii, ktorú považujeme za pravdivú, máme tendenciu meniť svoj postoj k danému poznatku či názoru k ešte viac súhlasnému. Po nejakom čase však tento vplyv vyprchá a naše postoje a názory sa opäť vracajú k pôvodným hodnotám, ako keby nás iný zdroj nikdy ani nebol ovplyvnil.

Nájdeme ho aj v politike

Skvelým príkladom platnosti sleeper efektu sú napríklad predvolebné kampane. Napríklad, keď zachytíme v médiách informáciu o tom, že politik, ktorý je oponentom nášho favorita, urobil v minulosti niečo neetické, väčšinou si uvedomujeme, že ide takpovediac o súťaž a zdroj, od ktorého negatívne tvrdenie pochádza, nemusí byť vôbec dôveryhodný, ale môže ísť len o snahu skomplikovať život súperovi.

Napriek tomu, že v danom momente nás médiá nijak nepresvedčia, časom máme tendenciu zabudnúť na zdroj informácie a na fakt, že nie je dôveryhodný. Spomenieme si len na informáciu a naše negatívne postoje voči nej môžu zosilnieť. V takom prípade nám v pamäti ostáva informácia, ktorú sme „niekde počuli“, nedokážeme si však na jej pôvod spomenúť.

unsplash.com

Ako k nemu vlastne dochádza?

Prečo vôbec k sleeper efektu dochádza? Niektoré teórie tvrdia, že je to tak preto, lebo častejšie si zapamätáme samotnú informáciu a jej jadro, ale zabúdame na ostatné väzby s ňou súvisiace, ako napríklad zdroj informácie. Samozrejme na to, či k sleeper efektu dôjde alebo nie, vplýva mnoho ďalších faktorov.

Napríklad naše očakávania. Ak očakávame, že zdroj nám podáva informáciu s istým zámerom, staviame sa k nemu inak ako k zdroju, ktorého cieľom nie je presvedčiť nás a získať na svoju stranu. Napríklad, je rozdiel, ak nejakú informáciu podáva politik prostredníctvom médií a keď nám o tom istom referuje sused, ktorého sme práve stretli na ceste z potravín.

Stáva sa aj vám, že sa vám v myšlienkach vynorí informácia, ktorá vás pred časom ovplyvnila, ale vôbec si nedokážete spomenúť, kde ste ju zachytili?

psychologyformarketers, wikipedia
Všetko začína v tvojej hlave
Uložiť článok

Viac článkov