Maturita je za vami, štátnice tiež, diplom pohodený v zásuvke a hlava konečne trochu voľnejšia. Lenže práve v tomto období prichádza moment, ktorý množstvo absolventov podcení. Koniec školy totiž neznamená len koniec skúšok, ale aj začiatok povinností voči štátu. A tie vedia človeka nepríjemne zaskočiť.
Najväčší chaos býva okolo zdravotného poistenia, Sociálnej poisťovne a úradu práce. Každá inštitúcia má vlastné pravidlá, lehoty aj výnimky a veľa mladých ľudí netuší, čo vlastne musia riešiť a čo nie.
Na povinnosti absolventov pravidelne upozorňuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ale aj Sociálna poisťovňa, Všeobecná zdravotná poisťovňa, Dôvera aj Union zdravotná poisťovňa. Informácie o pravidlách po skončení školy zverejnili aj portály Podnikajte či Peniaze. Najdôležitejšie pritom je vedieť jednu vec: nie všetko za vás po škole automaticky vyrieši štát.
Stredoškoláci majú ešte „posledné prázdniny“
Dobrá správa pre maturantov je, že po skončení strednej školy sa zo dňa na deň nič dramatické nedeje. Aj keď sa za koniec štúdia považuje deň maturitnej skúšky, zdravotné poistenie za vás platí štát, a to až do 31. augusta.
Práve preto sa často hovorí o posledných prázdninách. Mnohí absolventi ich využijú na brigádu, cestovanie alebo oddych pred vysokou školou. A ak vás prijmú na vysokú školu, situácia je ešte jednoduchšia.
Nemusíte behať po úradoch ani sa hlásiť na úrade práce. Status študenta vám v podstate pokračuje ďalej. Veľa ľudí si myslí, že po maturite musia automaticky ísť na úrad práce. Nie je to pravda. Registrácia je dobrovoľná.
Dôležité je spomenúť napríklad to, že rodičom prídu prídavky na dieťa aj za letné mesiace. Končia sa posledným augustovým dňom.
Ak nejdete na vysokú školu, situácia sa mení
Problém nastáva vo chvíli, keď po škole nepokračujete v štúdiu a zároveň ešte nemáte prácu. Vtedy už treba začať riešiť, kto za vás bude platiť zdravotné poistenie. Najčastejšie si absolventi vyberú evidenciu na úrade práce. Ak sa zaevidujete načas, zdravotné poistenie za vás bude ďalej platiť štát. Ak to však neurobíte, stávate sa samoplatcom.
Najneskôr do 8. septembra sa musíte vo svojej zdravotnej poisťovni prihlásiť ako samoplatiteľ. Za september už máte povinnosť platiť preddavky na poistné na zdravotné poistenie.
A práve tu vznikajú prvé problémy. Veľa mladých ľudí si myslí, že keď sú doma a nič nezarábajú, automaticky za nich platí odvody štát. Lenže tak to nefunguje. Ak nie ste študent, zamestnanec, podnikateľ alebo evidovaný uchádzač o zamestnanie, zdravotné poistenie si musíte platiť sám.
Ak to ignorujete, veľmi rýchlo vám môže vzniknúť dlh. Zdravotné poisťovne pritom evidujú každú zmenu statusu poistenca. Nie je teda dobrý nápad spoliehať sa na to, že si to „nikto nevšimne“. Nedoplatky sa môžu po čase navýšiť aj o penále a mladý človek sa zbytočne dostane do problémov hneď na začiatku dospelosti.
Keď nastúpite do práce, väčšinu vybaví firma
Ak si po škole nájdete prácu, situácia je podstatne jednoduchšia. Zamestnávateľ vás prihlási do zdravotnej aj Sociálnej poisťovne a odvody začne platiť za vás. Platí to aj pri brigádach alebo práci na dohodu. Človek teda nemusí osobne behať po poisťovniach a vypisovať tlačivá.
Mnohí absolventi si pritom neuvedomujú, že Sociálna poisťovňa a zdravotná poisťovňa sú dve úplne odlišné veci. Zdravotné poistenie rieši lekárov a zdravotnú starostlivosť. Sociálne poistenie zas nemocenské dávky, dôchodok alebo nezamestnanosť. A práve pri Sociálnej poisťovni čaká čerstvých absolventov jedno nepríjemné zistenie.
Dávku v nezamestnanosti po škole väčšinou nedostanete
Veľa mladých ľudí automaticky predpokladá, že keď si po škole nenájdu prácu, štát im bude vyplácať podporu v nezamestnanosti. Lenže nárok na dávku nevzniká len preto, že ste skončili školu. Na získanie dávky musíte byť sociálne poistení minimálne 730 dní (teda 2 roky).
A keďže študenti počas školy väčšinou sociálne poistení nie sú, podmienku jednoducho nesplnia. Štát za študentov totiž platí iba zdravotné poistenie. Sociálne odvody za nich počas štúdia nikto automaticky neplatí. Pre mnohých absolventov je to šok.
Najmä pre tých, ktorí si mysleli, že po škole budú mať aspoň nejaký finančný vankúš. Realita býva často oveľa tvrdšia. Bez práce a bez dávky v nezamestnanosti sa mladý človek môže veľmi rýchlo dostať do finančných problémov, najmä ak sa chce osamostatniť alebo odísť bývať do podnájmu.
Existuje aj dobrovoľné sociálne poistenie
Menej známou možnosťou je dobrovoľné sociálne poistenie. Študent si ho môže platiť už od 16 rokov. V praxi to znamená, že ak si niekto počas školy dobrovoľne odvádzal poistné dostatočne dlho, môže mať po skončení školy nárok napríklad aj na dávku v nezamestnanosti.
Realita však je, že väčšina mladých ľudí o tejto možnosti vôbec nevie alebo ju nerieši. Mnohí študenti totiž počas školy nepremýšľajú nad tým, ako bude vyzerať ich situácia po skončení štúdia. Sociálne poistenie preto začnú riešiť až vo chvíli, keď zistia, že na dávku v nezamestnanosti nemajú nárok.
Vysokoškoláci robia stále tú istú chybu
Pri vysokých školách vzniká chaos prakticky každý rok. Dôvod je jednoduchý. Veľa študentov si myslí, že status študenta im trvá až do promócie. Lenže z pohľadu poisťovní je rozhodujúci úplne iný dátum, a to deň poslednej štátnej skúšky. Promócia je už len slávnostný ceremoniál. Ak teda študent spraví štátnice v júni a celé leto nič nerieši, môže sa veľmi rýchlo dostať do problémov.
Ak sa po škole nezamestná, nezaeviduje na úrade práce alebo nepokračuje v ďalšom štúdiu, stáva sa samoplatcom zdravotného poistenia. A veľa absolventov o tom ani netuší. Niektorí si myslia, že poistenie za nich štát zaplatí automaticky až do konca leta, podobne ako pri stredoškolákoch. Lenže vysokoškoláci majú iné pravidlá a práve neznalosť býva najčastejším dôvodom vzniku nedoplatkov.
V období od 26. do 30. roka života je podmienkou pre platenie poistného štátom to, aby bol študentom denného štúdia. To platí aj pre doktorandov, ktorí neprekročili štandardnú dĺžku doktorandského štúdia, ešte nezískali vysokoškolský titul tretieho stupňa a zároveň nedovŕšili 30 rokov.
Bakalári majú výnimku
Trochu iná situácia je pri bakalároch, ktorí pokračujú na druhom stupni vysokej školy. Ak študent po bakalárskom štúdiu pokračuje na magisterskom alebo inžinierskom stupni v tom istom roku, štát za neho zdravotné poistenie platí aj počas leta. To isté platí pri prechode na doktorandské štúdium, ak ide o dennú formu.
Doktorandi však musia splniť viacero podmienok naraz. Musia študovať dennou formou, nesmú prekročiť štandardnú dĺžku štúdia, nesmú mať ukončený tretí stupeň vzdelania a zároveň musia mať menej ako 30 rokov. Stačí nesplniť jednu podmienku a zdravotné poistenie si musia riešiť sami.
Podnikanie znamená ďalšie povinnosti
Niektorí absolventi po škole nechcú pracovať pre firmu a pustia sa do podnikania. Aj tu však treba myslieť na odvody a oznamovacie povinnosti.
Ak sa človek stane SZČO, musí to oznámiť zdravotnej poisťovni. Sociálne odvody pritom väčšinou nezačne platiť okamžite. Fungujú totiž takzvané odvodové prázdniny. Mnohí začínajúci podnikatelia si vydýchnu, keď zistia, že prvé mesiace nemusia platiť vysoké odvody. To však neznamená, že nemajú žiadne povinnosti. Sociálna poisťovňa ich neskôr sama kontaktuje a oznámi im vznik povinného poistenia.
Mladí podnikatelia zároveň často zabúdajú na to, že si musia odkladať peniaze na budúce odvody a dane. Prvé mesiace podnikania bývajú finančne náročné a práve nečakané výdavky vedia začínajúcich živnostníkov nepríjemne prekvapiť.
Pozor si musia dať aj študenti v zahraničí
Po škole odchádza veľa mladých ľudí pracovať alebo študovať do zahraničia. Aj v tomto prípade však treba myslieť na zdravotné poistenie. Človek totiž nemôže byť verejne zdravotne poistený v dvoch štátoch naraz. Ak teda absolvent začne pracovať v zahraničí, mal by to oznámiť slovenskej zdravotnej poisťovni.
V opačnom prípade môže vzniknúť zbytočný chaos alebo nedoplatky. Zdravotná poisťovňa totiž nemusí automaticky vedieť, že človek už pracuje v inom štáte a poistné poistenie zaňho odvádza zahraničný zamestnávateľ.
Sirotský dôchodok môže zaniknúť veľmi rýchlo
Špecifická situácia sa týka mladých ľudí, ktorí poberajú sirotský dôchodok. Ten je viazaný na status nezaopatreného dieťaťa. Ak študent štúdium ukončí alebo ho preruší, musí to oznámiť Sociálnej poisťovni. Ak to nespraví, môže sa stať, že bude musieť časť peňazí vracať. Nárok na sirotský dôchodok zároveň automaticky zaniká po dovŕšení 26 rokov.
Najväčší problém býva nevedomosť
Celý problém po skončení školy často nespočíva v samotných povinnostiach, ale v tom, že o nich veľa ľudí jednoducho nevie. Mnohí absolventi žijú v presvedčení, že všetko za nich automaticky rieši štát alebo škola. Až po mesiacoch zistia, že majú nedoplatok v zdravotnej poisťovni, alebo že si nesplnili oznamovaciu povinnosť.
Pritom vo väčšine prípadov stačí sledovať základné termíny a vedieť, v akej situácii sa človek po škole nachádza. Či pokračujete v štúdiu, idete pracovať, podnikáte alebo si dávate pauzu, každá možnosť má svoje pravidlá. A práve tie rozhodujú o tom, kto za vás bude platiť odvody a či vám nevzniknú zbytočné problémy.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku