Tento týždeň sa niesol aj v znamení predĺženého víkendu. Naši redaktori vám priniesli kopec zaujímavých článkov, ktoré by ste si určite mali prečítať. V rámci PREMIUM obsahu sa začítate do článku o Mirke, ktorá sa presťahovala na Lombok. Bývalý detektív tiež prezradil niečo o vražde Remiáša, či sa dozviete o nacistickom lekárovi, ktorý zaživa vybral z muža vnútornosti.
Či už sú to exkluzívne reportáže, pútavé rozhovory, tipy na nezvyčajné dovolenky alebo prehľady filmov a seriálov, ktoré musíš vidieť, v našom prémiovom obsahu nájdeš všetko možné. S predplatným Premium nemáš problém dočítať do konca, pretože články máš odomknuté. Za to, že si naším predplatiteľom, ti ale dávame darček. Nový vernostný program plný benefitov, vďaka ktorým dostaneš ešte viac.
Je to jednoduché – čím dlhšie si súčasťou našej Premium rodiny, tým viac kreditov získavaš. Uplatniť si ich vieš v rámci benefitov vo svojej Benefit peňaženke. V praxi to vyzerá tak, že pri zakúpení interez mesačného predplatného v hodnote minimálne 2,99 € dostaneš benefity, napríklad voucher v hodnote 20 eur od COFFEIN. To znie super, nie?
Taktiež sa môžeš rozhodnúť aj pre zakúpenie predplatného v hodnote 7,99 eura, kde okrem interez mesačného predplatného získavaš tiež exkluzívny prístup aj k zamknutému obsahu webov ako je Startitup, Emefka, Fontech či Odzadu. Pritom dostaneš tiež kupón v hodnote 8 eur na nákup na Dedoles.sk. A to sa už naozaj oplatí. Viac sa dočítaš na tejto stránke.
Posledné dni Adolfa Hitlera boli plné paranoje a strachu
Stal sa jednou z najskloňovanejších a najkontroverznejších osobností svetových dejín. Rozpútal najväčší vojenský konflikt, aký kedy svet videl a myšlienku nenávisti zhmotnil do obludných rozmerov. Príbeh Adolfa Hitlera je ukážkou toho, čo dokáže sfanatizovanie más a rokmi zdokonaľovaná ideológia nenávisti. Posledné týždne a najmä dni jeho života sú však celkom iným príbehom. Príbehom nekonečnej paranoje, egocentrizmu a absencie zmyslu pre realitu.
Na prelome rokov 1944 a 1945 bolo už takmer všetkým jasné, že Tretej ríši, o ktorej Adolf Hitler tvrdil, že bude trvať aspoň tisíc rokov, ostáva len niekoľko mesiacov, píše History. Jasné to bolo Spojencom, Sovietskemu zväzu aj vysokopostaveným predstaviteľom nemeckej armády. Jedine Hitlerovi akoby to do posledných dní jasné nebolo. Z tisíc rokov nakoniec zostalo päť mesiacov. Potom Nemecko padlo, spolu s ním aj Hitler.
Keď sa na priebeh doposiaľ najväčšieho vojenského konfliktu v dejinách ľudstva pozrieme s odstupom niekoľkých desaťročí, celkom jasne vidíme dve významné udalosti, ktoré rozhodli o konečnej porážke nacistického Nemecka. Vtedy to také jasné nebolo, dnes však vieme, že kľúčovými boli február 1943 a jún 1944. Nacistické vojská medzi týmito udalosťami a aj po nich vyhrali veľa dôležitých bitiek, sled udalostí však už Hitler zvrátiť nedokázal.
Viac si môžete prečítať v článku: Kyanidu neveril, poistil sa guľkou do hlavy. Posledné dni Adolfa Hitlera boli plné paranoje a strachu
Finančný poradca Kravár prezradil praktické tipy k hypotéke na bývanie
Jednou z otázok, ktorú v dnešnej dobe riešia mnohí mladí ľudia, je bývanie. Niektorí sa túžia čím skôr osamostatniť, no to nie je vôbec jednoduché. Ďalšou dilemou je, či bývať v prenájme alebo si zobrať hypotéku na vlastnú nehnuteľnosť. Finančný poradca Lukáš Kravár nám prezradil, v akom prípade je lepšie využiť ešte na nejaký čas „mama hotel“ a za akých podmienok, naopak, odporúča ísť do hypotéky na bývanie.
„Ak počítame s 30-ročným žiadateľom, ktorý nemá deti, je slobodný, nemá iné finančné záväzky a bral by si hypotéku s úrokovou sadzbou 3,60 % p. a. a so splatnosťou na 30 rokov, pri čistom príjme 1 000 eur môže počítať s hypotékou do približne 74-tisíc eur, pri príjme 1 400 eur do cca 116-tisíc eur a pri príjme 2 000 eur by mohol počítať s hypotékou do približne 179-tisíc eur,“ prezradil nám.
„Hypotéka patrí medzi najväčšie životné rozhodnutia,“ prízvukuje.
Taktiež uviedol, akých chýb sa vyvarovať pri jej vybavovaní, alebo čo v prípadoch, keď sa dostanete do situácie, v ktorej ju nebudete vedieť splácať a ako sa jej ideálne vyhnúť.
Viac sa dočítate v rozhovore: Finančný poradca Kravár o hypotéke na bývanie: V troch prípadoch môže byť ťarchou. Je reálna aj s príjmom 700 eur
Jediná žena, ktorá prežila pád z Empire State Building
Je 2. decembra 1979 a Elvita Adamsová prelieza zábranu vyhliadky na 86. poschodí slávnej newyorskej budovy Empire State Building. Jej cieľom je skočiť dole a ukončiť tak svoj život. Nebude prvá a, žiaľ, ani posledná, kto sa pre takýto zúfalý čin rozhodne. V niečom však dosiahne prvenstvo, no v tej chvíli netuší aké. V jednom momente sa rozhodne skočiť a odovzdá svoj život do rúk osudu. Ten s ním ale naloží celkom inak, ako Elvita plánovala.
102-poschodová budova Empire State Building je jednoznačnou dominantou newyorského Manhattanu. Od roku 1931, keď bola postavená, bola najvyššou budovou nielen New Yorku, ale aj celého sveta. Najvyššou budovou tohto mesta bola až do vystavania Svetového obchodného centra a potom od roku 2001 sa ňou na nejaký čas stala opäť.
Budova svojou výškou však okrem turistov lákala aj ľudí, ktorí sa rozhodli ukončiť svoj život. Prvý skok z budovy sa odohral v roku 1931, krátko predtým, než bola dokončená, píše portál Ati. Z 58. poschodia vyskočil muž a jeho čin sa mu stal osudným. V priebehu existencie Empire State Building v skutočnosti skočilo z budovy viac ako 30 ľudí, ktorí takto ukončili svoj život. No príbeh Elvity Adamsovej na rozdiel od týchto skončil inak.
Ako to celé bolo, si môžete prečítať v našom článku: Chcela si vziať život, a tak skočila z Empire State Building. Elvita Adamsová je jediná žena, ktorá to prežila
Lidia Poët bola priekopníčkou, seriál ju zbytočne sexualizuje
V histórii máme množstvo žien, vďaka ktorým dnes ženy môžu pracovať, šoférovať, voliť či zastávať významné verejné funkcie. Jednou z nich je aj talianska priekopníčka, ktorá bola pred očami verejnosti dlho ukrytá a poznali ju len historici. Jej príbeh ožil až prostredníctvom slávneho seriálu. Po mnohých rokoch tak získala uznanie aj vďaku celého sveta. My sme sa však pozreli na to, v čom sa úspešný seriál líši od reality. A aká bola skutočná Lidia Poët?
Príbehy silných osobností z histórie si často nachádzajú cestu k modernému publiku prostredníctvom filmov alebo seriálov. Jedným z takýchto prípadov je aj postava Lidie Poët, ktorá vybojovala ženám lepšiu budúcnosť. Jej meno ste však pravdepodobne prvýkrát počuli len pred tromi rokmi, keď streamovací gigant Netflix pridal do svojej ponuky seriál, ktorý je inšpirovaný jej životom.
The Law According to Lidia Poët je taliansky historický kriminálny seriál, ktorý popisuje jej život len voľne. Vizuálne spracovanie je veľmi atraktívne a kamera s hudbou pôsobia moderne. Seriál sa zaoberá vyšetrovaním vrážd, ktoré rieši Lidia a jej brat Enrico. Každá séria sa sústredí na jeden väčší prípad a niekoľko menších prípadov, pričom sa postupne rozvíja aj širší príbeh o jej boji za uznanie v profesii.
Seriál zožal obrovský úspech, zamilovali si ho diváci z celého sveta, dokonca získal viacero ocenení a má výborné hodnotenia. Netflix nedávno odvysielal jeho tretiu sériu, ktorá je zároveň aj poslednou.
Príbuzní Lidie Poët však seriál kritizujú za sexualizáciu jej postavy, zahmlievanie jej veriaceho pôvodu, používanie vulgárneho jazyka a za nedostatok historického kontextu. Tvrdia, že skutočná Lidia Poët bola vo svojom súkromnom živote celkom iná, ako ju vykreslili tvorcovia seriálu.
Celý článok si môžete prečítať tu: Netflix z nej urobil vulgárnu ženu: Lidia Poët bola priekopníčkou, seriál ju zbytočne sexualizuje
Z muža vybral zaživa vnútornosti, plynovanie vychudnutých žien ho vydesilo
Na väzňov odvedených do nemeckého koncentračného tábora Auschwitz v Poľsku čakalo peklo. Živorili tu v brutálnych podmienkach, v dôsledku čoho sa zmenili na nepoznanie – ich identitu nahradili čísla a ich vzhľad poznačilo kruté hladovanie. Výskumom jeho účinkov na ľudský organizmus sa zaoberal aj nacistický lekár Johann Paul Kremer. O hrôzach, ktoré sa tu odohrávali, dodnes svedčí denník, ktorý si viedol.
Doktora Johanna Kremera fascinoval vplyv hladovania na ľudský organizmus. Siahal predovšetkým po extrémne vyčerpaných väzňoch, ktorých automaticky čakala poprava, aby mohol skúmať ich orgány.
„Danteho peklo sa mi v porovnaní s týmto zdá takmer ako komédia. Auschwitz nevolajú vyhladzovacím táborom len tak pre nič za nič,“ zachovalo sa v jeho denníkových zápiskoch.
Aké hrôzy spáchal za tri mesiace v koncentračnom tábore, sa dozviete tu: Z muža vybral zaživa vnútornosti, plynovanie vychudnutých žien ho vydesilo. Lekár dostal od prezidenta milosť
Navštívili sme slovenské Niagarské vodopády
Nenápadné miesto pri hlavnej ceste, ktoré by ste pokojne prešli bez povšimnutia, sa vďaka sociálnym sieťam zmenilo na malý fenomén. Slovenské „Niagary“ lákajú čoraz viac turistov, no realita je iná než virálne fotografie. Vybrali sme sa zistiť, či sa vám sem oplatí merať cestu.
Na Slovensku máme nádhernú prírodu, o tom niet pochýb. Sme krajinou hôr, lesov, dolín, parkov a jazier. Okrem toho sa tu však ukrýva aj množstvo nenápadných lokalít, o ktorých vedia len miestni. Práve tieto zákutia majú zvyčajne najväčšie čaro, nie sú preplnené turistami, nepôsobia komerčne a umožňujú nám zažiť prírodu v jej autentickej podobe.
Mnohé z týchto miest dokonca dostávajú prezývky podľa zahraničných prírodných pokladov. Nedávno sme navštívili slovenské Plitvice a tentoraz slovenské Niagarské vodopády.
Turčianske Niagarské vodopády sú virálnym prírodným úkazom, ktorý nájdete na potoku Vríca, situovanom pri ceste II/519 medzi obcami Turčiansky Ďur a Ležiachov, neďaleko mesta Martin v regióne Turiec. Vodopády vytvára samotný potok Vríca, ktorý pramení pod Kľakom a neskôr sa vlieva do Turca.
Toto miesto získalo prezývku „Niagary“ najmä vďaka zaujímavým fotografiám na sociálnych sieťach, ktoré z nenápadného odtoku urobili za posledných pár týždňov vyhľadávanú atrakciu.
Celú reportáž si môžete prečítať tu: Navštívili sme slovenské Niagarské vodopády. Vyberte sa sem radšej v období dažďov
Bývalý detektív Vachálek o vražde Remiáša: Ľudia sa už pravdu nedozvedia, pre politikov je to pohodlnejšie
Takmer rok po tom, ako v auguste 1995 uniesli prezidentovho syna Michala Kováča ml., zavraždili policajta Róberta Remiáša. V jeho aute vybuchol nástražný výbušný systém. Remiáš bol priateľom a spojkou Oskara Fegyveresa, bývalého príslušníka Slovenskej informačnej služby (SIS) a kľúčového svedka v kauze únosu prezidentovho syna.
Zaujímalo nás, ako si na tento prípad spomína bývalý detektív Jozef Vachálek. Ten vyšetroval napríklad aj vraždu Petra Steinhübela alias Žaluďa, rovnako aj vraha Jozefa Slováka. Bol tiež svedkom osudného vstupu Mikuláša Černáka s kamarátom Jánom Kánom na Prezídium Policajného zboru.
Zažil divoké 90. roky na vlastnej koži a počas svojej 30-ročnej kariéry vyšetroval vraždy najmä v hlavnom meste. Stal sa riaditeľom odboru všeobecnej kriminality na policajnom prezídiu.
„Niektoré zážitky z vyšetrovania z tohto obdobia mi dlhodobo zostali v pamäti. Spomínam si, že práve v tomto období, keď došlo k výbuchu motorového vozidla poškodeného Róberta Remiáša v Karlovej Vsi v Bratislave, som bol zaradený do vyšetrovacieho tímu zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny,“ spomína bývalý detektív Vachálek.
Viac sa dozviete v rozhovore: Bývalý detektív Vachálek o vražde Remiáša: Ľudia sa už pravdu nedozvedia, pre politikov je to pohodlnejšie
Dula: Muži k pôrodu jednoznačne patria
S dulou sme prebrali všetko, čo môže zaujímať budúce mamičky aj ich partnerov – od prípravy na počatie až po prvé chvíle po narodení dieťaťa.
Po otázke, či už dnes majú ženy možnosť voľného pôrodu zaručenú, odpovedala: „Možnosti sú… Ale realita závisí aj od toho, kto má práve službu. A nie je samozrejmé, že žene rodiť vo voľnej polohe dovolia.“
Liudmyla prezradila, čo si myslí o slovenských pôrodniciach, o voľbe medzi rôznymi typmi pôrodu aj o zásahoch, ktoré môžu nastať. Priblížila najčastejšie otázky tehotných žien, úlohu partnera pri pôrode či to, či má zmysel snažiť sa pôrod urýchľovať.
Viac sa dozviete v rozhovore: Muži k pôrodu jednoznačne patria, hovorí dula Liudmyla: Príprava začína už počas tehotenstva
Expert zo SAV vysvetľuje, ako DNA pomáha polícii odhaľovať páchateľov:
Poznáte to, detektív v nylonových rukaviciach zdvihne z podlahy na mieste činu pinzetou jednu mihalnicu či vlas, zatiaľ čo v druhej ruke drží kávu a s kolegom rieši včerajší zápas. Získanú vzorku následne vloží v laboratóriu do nablýskaného prístroja a kým jeho kolega stihne ísť na toaletu, na monitore už svieti meno, adresa a profil páchateľa na sociálnej sieti.
O tom, ako tieto veci fungujú v skutočnosti, sme sa porozprávali s doktorom vied Imrichom Barákom, riaditeľom Ústavu molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied. Ten nám prezradil, že hoci sa to môže neraz zdať ako sci-fi, seriály veľakrát nie sú ďaleko od reality. Je tam však viacero „ale“.
Tento popredný slovenský vedec nám prezradil, akú rolu zohráva DNA pri trestných činoch, ako sa získava, kde všade sa nachádza, povedal nám o jednom neuveriteľnom prípade a prebrali sme aj filmy či seriály.
Viac v našom článku: Krimiseriály už nemajú ďaleko od reality: Expert zo SAV vysvetľuje, ako DNA pomáha polícii odhaľovať páchateľov
Mirka odišla z práce a presťahovala sa na Lombok
Indonézia sa stala jej domovom. Mirka Stanovčáková sa minulý rok vybrala na Lombok, aby si zasurfovala. Miestny život sa jej zapáčil natoľko, že skončila so svojou prácou a začala hľadať spôsoby, ako by mohla na ostrove žiť. Priznáva, že to nebolo jednoduché, no pocit, ktorý ju sem pritiahol, bol silnejší.
„Môj život na Lomboku je oveľa jednoduchší, pokojnejší a viac sústredený na to podstatné. Mám svoju rutinu, dni sú pohodovejšie a mám pocit, že riešim menej zbytočností, ktoré sú v Európe úplne bežné,“ priblížila nám, čo sa jej na indonézskom raji páči najviac. Zo začiatku to však nemala jednoduché.
„Rada myslím dopredu a mám plán – hlavne po finančnej stránke. Ale zároveň som v iných veciach dosť spontánna a celoživotné rozhodnutia dokážem urobiť pokojne aj za päť minút. Takže odísť bez jasnej vízie bolo dosť mimo mojej komfortnej zóny, no ten pocit, že tu chcem zostať, bol jednoducho silnejší. Bolo to veľmi náročné, ale aj zvláštne upokojujúce – ako keď vieš, že robíš správnu vec, aj keď nevieš presne, ako to skončí,“ prezradila nám.
Ako odišla zo svojej práce, čomu sa venuje teraz a aký je podľa nej najväčší rozdiel medzi Lombokom a populárnym Bali, sa dozviete v rozhovore: Mirka odišla z práce a presťahovala sa na Lombok: Jedlo v reštaurácii ma stojí 1 euro, riešim menej zbytočností
Hrozí nám veľmi zlý scenár: Analytik povedal, aké konsolidačné opatrenia by nám naozaj pomohli
Analytik upozorňuje na dočasné zlepšenie a riziká do budúcna. Slovenské verejné financie sa v roku 2025 navonok zlepšili, no pri detailnejšom pohľade sa ukazuje, že ide skôr o čiastočné zlepšenie než o skutočné ozdravenie. Deficit verejnej správy dosiahol 6,09 miliardy eur, čo predstavuje 4,45 % HDP, a medziročne tak klesol.
Výsledok bol lepší, než sa očakávalo, no významnú úlohu zohrali aj jednorazové faktory. Zároveň pokračuje rast verejného dlhu, ktorý sa priblížil k hranici 84 miliárd eur, teda 61,39 % HDP.
Ako uvádza Štatistický úrad SR, k priaznivejšiemu výsledku prispel najmä prebytok fondov sociálneho zabezpečenia vo výške 931 miliónov eur, pričom rozhodujúcu časť deficitu naďalej vytvára ústredná štátna správa. Minister financií Ladislav Kamenický výsledky interpretuje ako dôkaz úspešnej konsolidácie.
„Katastrofické scenáre a poplašné správy, ktoré o našich verejných financiách šíria opoziční politici či niektoré inštitúcie, sa nenaplnili,“ uviedol s tým, že Slovensko plnilo fiškálne pravidlá Európskej únie.
Opačný pohľad ponúka Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá upozorňuje na vplyv jednorazových faktorov. Bez nich by deficit dosiahol približne 4,9 % HDP. Predseda Ján Tóth zároveň pripomína, že tempo zadlžovania patrí medzi najvyššie mimo krízových období a dlh dosahuje historické maximá. Podľa neho si situácia bude vyžadovať ďalšie opatrenia aj napriek politickému cyklu. Podobne opatrný je aj analytik Marián Kočiš zo Slovenskej sporiteľne. „Z technického pohľadu tak síce vidíme zlepšenie deficitných čísel, no zatiaľ ešte nemožno hovoriť o udržateľnom ozdravení verejných financií,“ uviedol.
Celý pohľad analytika si môžete prečítať tu: Hrozí nám veľmi zlý scenár: Analytik povedal, aké konsolidačné opatrenia by nám naozaj pomohli
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku