Riziko chudoby na Slovensku už dávno nie je len problémom ľudí bez práce. Čoraz častejšie sa dotýka aj tých, ktorí každé ráno vstávajú do zamestnania, poctivo pracujú, no aj tak majú problém vyžiť od výplaty k výplate. Fenomén takzvanej pracujúcej chudoby sa postupne dostáva do verejnej debaty, spýtali sme sa preto na túto tému analytika z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Róberta Chovanculiaka.
Ako nedávno upozornil analytik Ján Košč, okolo 11 % pracujúcich Slovákov sa nachádza pod hranicou chudoby. Problém podľa neho nespočíva len v odvodoch, ale v širšom a často kritizovanom nastavení daňového systému. Okrem toho sa hovorilo aj o negatívnych dosahoch konsolidácie na domácnosti.
Na záver svojho webinára poukázal na potrebu systémových zmien a podporu rastu miezd, pričom bolo zdôraznené, že reálne mzdy buď stagnujú, alebo klesajú, najmä vo verejnom sektore, a zároveň nezamestnanosť vykazuje rastúcu tendenciu.
Zlepšenie podľa neho v dohľadnej budúcnosti nie je. Spýtali sme sa preto Róberta Chovanculiaka, analytika z inštitútu INESS, ako vníma situáciu on.
Ako hneď vysvetlil, samotný pojem „pracujúca chudoba“ nie je oficiálnou štatistickou kategóriou. „Nemám vedomosť o tom, že by „pracujúca chudoba“ bola oficiálnou štatistickou kategóriou, pri ktorej by sa dali systematicky sledovať dáta v čase alebo porovnávať medzi krajinami,“ vysvetľuje Chovanculiak. Poznamenal však, že tento jav v skutočnosti existuje, aj keď sa nachádza mimo ekonomickej terminológie. „To však neznamená, že neexistujú ľudia, ktorí pracujú a ktorých možno označiť za chudobných,“ doplnil.
Nízke mzdy ako zabijak ekonomiky
V jadre nejde podľa neho o nič iné než o nízke mzdy. Práve tie rozhodujú o tom, či sa práca ľuďom vyplatí aj v reálnom živote, nielen na papieri. Netýka sa to Slovenska, ani to nie je nič nové. „Nejde pritom o špecificky slovenský ani nový jav, ale o problém, ktorým sa ekonómovia zaoberajú už desaťročia, respektíve stáročia. V podstate ide o problém nízkych miezd,“ vysvetľuje analytik.
A hoci sa politická diskusia často točí okolo minimálnej mzdy, príplatkov či jednorazových opatrení, podľa Chovanculiaka sa tým často míňa podstata problému. „Dnes už pomerne dobre vieme, čo je potrebné na to, aby mzdy v krajine rástli – inými slovami, čo je zdrojom prosperity.“
Ekonomický rast
Tým hlavným zdrojom je podľa neho predovšetkým dlhodobý ekonomický rast. „Zjednodušene možno povedať, že o úrovni miezd v krajine rozhoduje tempo dlhodobého ekonomického rastu,“ doplnil Chovanculiak.
A práve tam vidí najväčší kameň úrazu slovenskej ekonomiky. Iba malé percentuálne zvýšenie alebo zníženie rastu znamená v dlhodobom horizonte obrovský rozdiel v životnej úrovni obyvateľov. „Na Slovensku sme za posledných približne 35 rokov rástli priemerným ročným tempom okolo 4,5 %. Ak by bol rast o 1,5 percentuálneho bodu pomalší, dnešné mzdy by boli približne na úrovni Srbska. Naopak, ak by bol o 1,7 bodu vyšší, mohli by sme sa pohybovať na úrovni Nemecka. Práve preto je ekonomický rast kľúčový.“
Problémom je podľa neho aj prístup samotných politikov. Vládne garnitúry sa sústredia na krátkodobé opatrenia, ktoré síce znejú dobre pred ich voličmi, na riešenia proti zamedzeniu chudoby však treba nahliadať z dlhodobého hľadiska. „Diskusie, ktoré politici často vedú o zvyšovaní minimálnej mzdy či rôznych povinných príplatkoch, tak do veľkej miery odvádzajú pozornosť od podstaty. O životnej úrovni o 10 – 20 rokov rozhodne najmä ekonomický rast, rovnako ako rast v minulých dekádach určil dnešnú úroveň života.“
Chýba nám kvalitný kapitál, nie iba peniaze
„Otázkou teda je, ako podporiť vyšší ekonomický rast,“ pokračoval Chovanculiak. Aj na túto otázku má ekonomická teória podľa neho dlhodobo jasné odpovede. Zhodujú sa v jednom konkrétnom ukazovateli menom kapitál. Či už ľudský, alebo investičný. Bohužiaľ, v oboch z nich podľa neho Slovensko nie je na správnej ceste. „Aj to je téma, ktorej sa ekonómovia venujú dlhodobo. V skratke, kľúčové sú najmä dva faktory: kvalitný ľudský kapitál a dostatok investičného kapitálu. V oboch oblastiach Slovensko v poslednej dekáde až dvoch zaostáva.“
Dôsledky nedostatku kapitálu sú podľa neho zrejmé. Nízka konkurencieschopnosť Slovenska sa odráža jednak v odlive talentov do zahraničia, jednak v menšom záujme investorov.
„Časť talentovaných ľudí odchádza do zahraničia a záujem zahraničných investorov oslabuje.“ Slovensko podľa neho potrebuje nové riešenia a impulzy, ktoré presvedčia či už mladých ľudí alebo investorov, aby krajine verili. „Riešením je nový reformný impulz, ktorý dá ľuďom doma aj investorom v zahraničí presvedčivé dôvody, aby na Slovensku zostali alebo sem prišli,“ popísal možné riešenie analytik.
Zmeny musia byť systémové, nutné sú reformy
Zdôraznil, že riešenia musia byť systematické a dlhodobo udržateľné, zamerané na podporu ekonomického rastu, investícií a rozvoj ľudského potenciálu. Popri „jednoduchom“ znižovaní daní je potrebné vykonať aj napríklad reformy v oblasti školstva a štátnej správy, to vytvorí pôdu na to, aby sa šikovní ľudia presadili.
„Pod impulzom si môžeme predstaviť výrazné zníženie daňového zaťaženia práce aj firiem, vytvorenie špeciálnych ekonomických zón v chudobných oblastiach Slovenska, s tým je spojená významná decentralizácia verejnej správy, reforma školstva, ktorá otvorí priestor pre šikovných a aktívnych ľudí (tzv. autonómne školy) a tak ďalej,“ popísal možnú budúcnosť Chovanculiak. Nejde teda podľa neho o to, aby vláda ľudí dotovala.
Je zrejmé, že samotné systémové reformy a ekonomické stimuly nestačia, ak sa nezmení aj prístup a myslenie spoločnosti. Aby sa investície a rast pretavili na skutočné zlepšenie životnej úrovne, musí existovať jasná vízia a dôvera ľudí v budúcnosť krajiny. To sa týka aj jej politického smerovania.
„Jednoducho niečo, čo nás odlíši od ostatných našich susedov v dobrom slova zmysle. Určite sem nepatrí neistota, chaos a pokukovanie po východnom svete a jeho spôsobe usporiadania spoločnosti,“ zakončil analytik.
Preto je nevyhnutné, aby reformy, nové politiky a ekonomické impulzy prinášali stabilitu, predvídateľnosť a príležitosti, ktoré motivujú ľudí zostať doma, rozvíjať svoje schopnosti a budovať budúcnosť krajiny bez strachu a neistoty. Zdá sa však, že potrebných zmien vo fungovaní štátu sa tak skoro nedočkáme.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku