Americký prezident Donald Trump oznámil vznik tzv. Rady mieru pre Pásmo Gazy, ktorá má byť kľúčovým pilierom jeho mierového plánu pre Blízky východ. Nový orgán má dohliadať na prechodnú správu Gazy a povojnovú rekonštrukciu územia po prímerí medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas. Ako to však u Trumpa býva zvykom, nezaobišlo sa to bez kontroverzie.
Donald Trump rozoslal pozvánky do tzv. Rady mieru približne 60 krajinám sveta, no zatiaľ len Maďarsko dalo jednoznačne najavo, že sa k iniciatíve pripojí. Vyplýva to z informácií agentúry Reuters, podľa ktorej väčšina vlád reaguje opatrne a obáva sa vplyvov na fungovanie OSN.
Trump ako doživotný predseda, miliarda ako vstupné
Rade má doživotne predsedať samotný Trump a jej prvou úlohou má byť dohľad nad povojnovou správou a obnovou Pásma Gazy. Neskôr by sa však mala rozšíriť aj na riešenie ďalších globálnych konfliktov, práve preto sú na miesto obavy, či sa Trump nesnaží vytvoriť si „vlastnú OSN“.
Podľa návrhu charty, ktorú získal Reuters, by členské štáty mali trojročný mandát, pričom trvalé členstvo by bolo možné získať zaplatením poplatku v hodnote jednej miliardy dolárov. Biely dom tvrdí, že ide o „partnerov, ktorí preukážu hlboký záväzok k mieru, bezpečnosti a prosperite“.
Rusko, Bielorusko aj Čína
Trumpovi zjavne neprekážajú ani autoritárske režimy. Pozvanie odoslal ako do Kremľa, tak aj do Číny a bieloruskému vodcovi Alexandrovi Lukašenkovi.
Prípadné zaradenie Vladimira Putina do Rady mieru by podľa CNN znamenalo návrat ruského prezidenta na medzinárodnú scénu. Od momentu, keď Moskva v roku 2022 spustila plnohodnotnú inváziu na Ukrajinu, bol Putin z väčšiny medzinárodných iniciatív a foriem spolupráce fakticky vytlačený.
Paradoxný je však fakt, že Rusko oficiálne nepovažuje Hamas za teroristickú organizáciu. Len niekoľko týždňov po útoku militantov zo 7. októbra 2023 navštívili vysokopostavení predstavitelia Hamasu Moskvu, a to napriek tomu, že pri útokoch zahynuli alebo boli unesení aj ruskí občania. To, samozrejme, vyvoláva otázku, ako na to zareaguje Izrael.
Z Európy okrem Orbána dostali pozývacie listiny aj predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová, talianska premiérka Giorgia Meloniová, turecký prezident Recep Tayyip Erdogan či poľský premiér Donald Tusk.
Tusk na platforme X zdôraznil, že vstup Poľska do akejkoľvek medzinárodnej organizácie si vyžaduje súhlas vlády a ratifikáciu v parlamente. Vláda sa podľa neho bude riadiť výlučne záujmom a bezpečnosťou poľského štátu a nenechá sa vtiahnuť do žiadnych politických hier.
Francúzsko odmietlo, Kanada nechce platiť
Kanada vyhlásila, že neplánuje platiť za miesto. Premiér Mark Carney však medzičasom naznačil, že by prijal pozvanie zúčastniť sa na práci tohto grémia. Jeho úrad to objasnil tým, že „je dôležité mať miesto pri rokovacom stole, aby sa tento proces formoval zvnútra, aj keď je ešte potrebné riadne doladiť niektoré detaily, aby sa formalizovali ďalšie kroky.“
Ešte viac odmietavý prístup má Francúzsko. Podľa informácií zo zdrojov okolo Emmanuela Macrona Francúzsko „v tejto fáze nemá v úmysle dať kladnú odpoveď“ na Trumpovu ponuku. Obávajú sa hlavne možných vplyvov na dôležitosť rady OSN.
Ako to už býva zvykom, Trump na to reagoval po svojom. Clami a nebezpečnými vyhláseniami. „Uvalím 200-percentné clo na jeho vína a šampanské. A on sa pridá. Ale nemusí sa pridať,“ vyhlásil Trump na adresu francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona.
Americký prezident ho zároveň označil za človeka s nedostatkom vplyvu, ktorý „o niekoľko mesiacov nebude vo funkcii“.
Geopolitická šachovnica podľa Trumpa
Tento projekt však naráža na vážny problém. Izrael, ktorého sa táto téma dotýka v najväčšej miere, paradoxne s návrhom zatiaľ nesúhlasí. Podľa predstaviteľov tohto židovského štátu zloženie rady, ako aj jej plány neboli nijako koordinované s izraelskou stranou.
Zatiaľ teda Trumpov projekt pôsobí rozpačito. Vládam, ktoré majú v medzinárodnom spoločenstve problémy, návrh, pochopiteľne, vyhovuje. Ak by vznikol nový orgán podobný OSN a získal by skutočnú dôležitosť, posilnilo by to ich globálny vplyv. Na čele s Trumpom by sa, zdá sa, nemuseli tak obávať .
Na druhej strane, európske spoločenstvo má veľký dôvod na obavy. Spojené štáty majú dlhodobo voči Európe kritický postoj a Trumpove kroky destabilizujú situáciu na politickej scéne „starého kontinentu“. Môže to pôsobiť tak, že Trump využije „Radu mieru“ na to, aby ešte viac posilnil svoj vplyv a geopolitické záujmy. So súhlasom Číny a Ruska.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku