Foto: SITA/AP

Útok na východe Ukrajiny si vyžiadal obeť.

Najmenej jedna osoba zahynula a dve ďalšie utrpeli zranenia pri útoku na východoukrajinské mesto Horlivka, uviedli v stredu ruské úrady okupujúce oblasť. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Ukrajina podnikla raketové a dronové údery, uviedol na platforme Telegram Ruskom dosadený líder ukrajinskej Doneckej oblasti Denis Pušilin. „Došlo k poškodeniu obytných budov, škôl a vodárne,“ napísal. Agentúra DPA pripomína, že až 70 percent oblasti spravuje Rusko.

Útoky zasiahli aj sever Ukrajiny

Dve osoby utrpeli zranenia aj pri ruskom dronovom útoku na Černihivskú oblasť na severovýchode Ukrajiny, uviedli tamojší predstavitelia. Gubernátor Viačeslav Čaus na Telegrame upresnil, že „došlo k zásahu dvoch obytných budov a ďalšej civilnej infraštruktúry pri útoku na mesto Nižin“.

Foto: SITA/AP

V príspevku na Facebooku starosta mesta Olexandr Kodola vyzval obyvateľov, „aby si urobili zásoby vody a nabili mobilné telefóny a prenosné nabíjačky pred útokmi na kritickú infraštruktúru“. Ukrajina sa bráni proti ruskej invázii už viac ako tri a pol roka. V súčasnosti je už takmer pätina územia pod správou Ruska, uvádza DPA.

Ruské príjmy z ropy a plynu prudko klesli

Ruské príjmy z vývozu uhľovodíkov boli v septembri 2025 o polovicu nižšie ako v septembri 2022 a daňové príjmy z ropy a plynu medziročne klesli o 26 %. Referuje o tom Centrum pre výskum energetiky a čistého ovzdušia (CREA). V septembri tohto roka sa mesačné príjmy Ruska z exportu fosílnych palív znížili o 4 % v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom.

Celkovo Rusko vyviezlo uhľovodíky v hodnote 546 miliónov eur denne, čo je najnižšia hodnota od začiatku invázie na Ukrajinu. Napriek tomu, že celkový export počas tohto obdobia podľa CREA klesol iba o 5 %, príjmy z exportu boli v septembri 2025 o polovicu nižšie ako v septembri 2022.

Útoky dronov znížili ruský export

V septembri ukrajinské útoky dronmi na ruské rafinérie a prístavy výrazne znížili ruský export ropy, ktorý klesol o 13 % oproti augustu. Najmä Turecko, jeden z hlavných odberateľov, doviezlo o 27 % menej paliva, pričom dovoz plynového oleja sa znížil až o 53 %. Turecko bolo v septembri tretím najväčším dovozcom ruských fosílnych palív. Päť najväčších odberateľov zostáva nezmenených – Čína, India, Turecko, Európska únia a Južná Kórea.

Foto: SITA/AP

Čína zostáva hlavným odberateľom

Čína je stále najväčším odberateľom ruských fosílnych palív, pričom v septembri tvorila 42 % (5,5 miliardy eur) z ruských exportných príjmov. Najväčší podiel predstavovala ropa (59 %), nasledovalo uhlí (14 %), plyn z potrubia (12 %) a skvapalnený zemný plyn LNG (9 %).

India doviezla z Ruska uhľovodíky v hodnote 3,6 miliardy eur. Pokiaľ ide o Európsku úniu, tá zostáva najväčším odberateľom ruského zemného plynu. V septembri 2025 päť najväčších dovozcov ruských fosílnych palív do EÚ zaplatilo Rusku celkovo 906 miliónov eur. Zemný plyn, na ktorý EÚ neuvalila sankcie, tvoril dve tretiny tohto dovozu. Zvyšok pripadol najmä na ropu, ktorá naďalej prúdi do Maďarska a Slovenska cez južnú vetvu ropovodu Družba.

Európa je stále závislá od ruského plynu

„V roku 2025 zostáva vývoz ruského zemného plynu do Európy obmedzený, ale stabilný, pričom za prvých deväť mesiacov roka dosiahol približne 28 miliárd metrov kubických, čo je o 5 % menej ako v roku 2024,“ píšu analytici CREA. „Vzhľadom na zastavenie tranzitu cez Ukrajinu dominujú dve trasy – skvapalnený zemný plyn LNG a plynovod TurkStream,“ dodávajú.

Vývoz LNG do EÚ v roku 2025 predstavuje niečo vyše 14,5 miliardy metrov kubických, čo je o 14 % menej ako v minulom roku. Dodávky z Jamalu smerujú do prístavov v Španielsku, Francúzsku, Belgicku, Holandsku a Grécku. Naopak, TurkStream posilnil svoju úlohu ako jediný funkčný plynovod do Európy.

Foto: Unsplash, SITA (AP)

Dodávky plynu touto trasou dosiahli 13,8 miliardy metrov kubických, teda o 7 % viac ako v roku 2024. „Plynovod dodáva plyn najmä do Maďarska, Srbska a ďalších balkánskych krajín, kde je závislosť od ruského plynu stále vysoká. Táto regionálna závislosť je v kontraste s posunom západnej Európy smerom k diverzifikácii, čo zdôrazňuje nerovnomerné tempo energetického oddelenia Európy od Moskvy,“ uzatvára CREA.

Uložiť článok

Najnovšie články