K prvej explózii jadrovej zbrane v dejinách ľudstva došlo 16. júla 1945. V púšti v Novom Mexiku v tom čase tím vedcov, na čele s Juliusom Robertom Oppenheimerom, v tajnom projekte Manhattan položili základ pre jadrový vek. Len o niekoľko týždňov neskôr boli uránová bomba „Little Boy“ a plutóniová bomba „Fat Man“ spustené na Hirošimu a Nagasaki. Jadrová bomba sa odvtedy stala symbolom zastrašovania, ktoré je dnes čoraz intenzívnejšie.
Napriek ničivým dôsledkom, ktoré svet sledoval po útoku na Hirošimu a Nagasaki, sprevádzalo druhú polovicu 20. storočia jadrové zbrojenie. Najsilnejšia jadrová zbraň odpálená v celej histórii, bola „Cár bomba“, vyvinutá a testovaná Sovietskym zväzom.
Jadrový vek, navzdory morálnej dileme niektorých vedcov, ktorí ľutovali, že sa podieľali na prelome slúžiacom na masové zabíjanie, spustil závody v zbrojení. Strach zo zneužitia jadrovej zbrane sa ozýval počas celého obdobia studenej vojny. A rovnako sa vynára aj dnes.
Generál Pavel Macko hovorí, že aj keď riziko existuje, pravdepodobnosť použitia jadrovej zbrane je dnes nízka nielen na Blízkom východe, ale aj zo strany Ruska vo vojne na Ukrajine. Primárnym cieľom jadrových mocností podľa neho je zastrašiť protivníkov.
„Jadrové zbrane slúžia predovšetkým na odstrašenie, nazývajú sa aj „zbrane posledného súdu“. Krajiny, ktoré ich vlastnia, nimi dávajú svojim protivníkom najavo, že ich majú,“ vysvetľuje.
Keď sa hovorí o jadrovej zbrani, často sa zvykne zamieňať s pojmom atómová bomba. Ľudia si zvyknú myslieť, že ide o synonymá, v skutočnosti je atómová bomba len jedným z typov. Čo je to teda jadrová zbraň a čo môže spôsobiť?
Jadrové zbrane sa delia na dva základné typy, a to štiepne bomby, takzvané atómové a fúzne bomby, teda vodíkové. Oba typy využívajú energiu uvoľnenú z atómového jadra, no proces jej získania je odlišný.
Štiepna bomba, kde je hlavnou zložkou urán, funguje na princípe reťazovej reakcie, pri ktorej sa jadro ťažkých prvkov – najčastejšie uránu alebo plutónia, rozštiepi na menšie časti. Tento rozpad uvoľní obrovské množstvo energie, čo vedie k výbuchu.
To, čo poznáme z Hirošimi a Nagasaki, je ten záblesk, ktorý spáli všetko naokolo. Ľudia v tých oblastiach sa doslova „vyparili“, o ich existencii svedčia len siluety na stenách budov, ktoré tam „vypálilo“.
Ďalším znakom je tlaková vlna, ktorá sa šíri nadzvukovou rýchlosťou a spôsobuje masívne deštrukcie v širokom okolí.
Ďalším sprievodným javom pri použití tejto zbrane je rádioaktívne žiarenie. Vzniká gama žiarenie, prípadne alfa a beta žiarenie, ktoré okamžite poškodzuje živé organizmy. Okrem toho sa vytvára rádioaktívny oblak, ktorý kontaminuje vzduch, pôdu aj vodu. Niektoré rádioaktívne látky sa rozkladajú rýchlo, iné zostávajú nebezpečné celé desaťročia.
Výsledkom je kombinácia okamžitého fyzického zničenia a dlhodobej ekologickej a zdravotnej záťaže. Rádioaktivita môže spôsobiť genetické mutácie, rakovinu a kontamináciu prostredia na celé generácie.
Na rozdiel od štiepnych bômb, fúzna zbraň využíva proces zlučovania ľahkých jadier napríklad deutéria a trítia za extrémne vysokých teplôt. Výsledkom je vznik novej, stabilnejšej látky a obrovské uvoľnenie energie. Typickým príkladom je vodíková bomba, ktorá je oveľa silnejšia ako štiepna.
Pri jej použití vzniká silný svetelný efekt, intenzívna tlaková vlna a vysoká teplota. Výhodou, ak sa to tak dá nazvať, je, že rádioaktívny spád je minimálny. Fúzna reakcia sama osebe nevytvára výrazné množstvo rádioaktívnych látok, aj keď určitý rádioaktívny odpad vzniká.
Špecifickou formou sú napríklad štiepne bomby, ktoré vyžarujú okamžité rádioaktívne žiarenie, napríklad žiarenie gama, ale je tu menší efekt tlakovej vlny a ostatnej energie. Veľkým „hitom“ bola kedysi neutrónová bomba. Tá zabíjala všetko živé, ale mechanická deštrukcia bola obmedzená, takže väčšina objektov by sa dala použiť.
Je použitie jadrovej zbrane, kdekoľvek vo svete, aktuálne možnosťou, ktorej by sme sa mali obávať?
Je to málo pravdepodobné, aj keď riziko existuje, ale to je prítomné vždy.
Jadrové zbrane slúžia predovšetkým na odstrašenie, nazývajú sa aj „zbrane posledného súdu“. Krajiny, ktoré ich vlastnia, nimi dávajú svojim protivníkom najavo, že ich majú. Takže primárny účel je odstrašujúci, nie je však možné vylúčiť, že by ich krajiny, ktoré nimi disponujú, nikdy nepoužili.
Treba však zdôrazniť, že rôzne krajiny majú rôzne jadrové doktríny. Niektoré nevylúčili použitie jadrovej zbrane za určitých okolností ako prví, napríklad Ruská federácia, ktorá otvorene deklaruje, že by k tomuto kroku pristúpila, ak aby bola napríklad ohrozená jej existencia či v prípade, že by prehrávala v konvenčnej vojne, prípadne, ak by došlo k priamemu poškodeniu jadrového zariadenia.
Iné krajiny, ako napríklad Čína, hovoria, že nepoužijú jadrové zbrane ako prvé, len v odvete na použitie jadrovej zbrane proti nim. Čína napríklad deklarovala, že by ju nikdy nepoužila proti krajine, ktorá jadrovú zbraň nemá. Čína si to môže dovoliť vzhľadom na veľkosť armády alebo počet obyvateľov.
Problém s Ruskom je, že kým doteraz všetky krajiny považovali jadrové zbrane ako odstrašujúci nástroj a ako poslednú zbraň, po ktorej by siahli, ak by si nevedeli dať rady, Rusko tlačí tú filozofiu, že samo začne konvenčnú vojnu, a keď sa mu nedarí vyhrať, začne sa vyhrážať použitím takejto zbrane.
Keď Putin vyhlási, že jadrové zbrane zatiaľ na Ukrajine nepoužije, nie je to nástroj odstrašovania, ale nástroj terorizmu, a teda dáva najavo, že ak sa mu nepodvolia, je pripravený siahnuť po tejto možnosti.
Je to ale nepravdepodobné, pre Rusko by to znamenalo totálnu izoláciu, a to aj zo strany veľkých jadrových mocností ako Čína a India, ktoré sa Rusov mierne v konflikte na Ukrajine stránili. Zrazu by sa od nich dištancovali, lebo by zistili, že ich môžu napadnúť.
No a v konečnom dôsledku by sme tu už nemali deväť krajín s jadrovými zbraňami, ale napríklad 15, lebo tie, ktoré si to tiež môžu ekonomicky dovoliť, by si jadrové zbrane zaobstarali tiež.
Je ťažké vyrobiť jadrovú zbraň? Prečo to Iránu trvá tak dlho, keď Izrael hovorí o nebezpečenstve prakticky od 90. rokov minulého storočia?
V tomto článku sa po odomknutí dozvieš
- prečo sú aktivity Iránu problémom;
- aká je pravdepodobnosť, že sa USA zapoja do konfliktu na Blízkom východe;
- či existuje riziko použitia jadrovej zbrane na Ukrajine;
- aké dôsledky by to malo na Slovensko.
Po zakúpení predplatného tiež získaš
- Neobmedzený prístup ku všetkým PREMIUM článkom
- Prístup k exkluzívnym benefitom
Nahlásiť chybu v článku